Čo je finančná gramotnosť a prečo by sa mala učiť už na základných školách?

Koľko detí dnes rozumie pojmom ako rozpočet, úrok, úver či sporenie? Finančná gramotnosť, schopnosť efektívne hospodáriť s peniazmi a robiť zodpovedné finančné rozhodnutia, sa stáva nevyhnutnou súčasťou života už v mladom veku. V čase, keď je svet financií dostupný na pár klikov, nestačí len vedieť počítať. Deti potrebujú rozumieť hodnotám, možnostiam a rizikám, ktoré s peniazmi súvisia.

Preto sa čoraz viac odborníkov zhoduje, že finančná gramotnosť by mala byť pevnou súčasťou vzdelávania už na základných školách. Nielen ako odpoveď na výsledky testovaní PISA, no ako nástroj prevencie zadlžovania, podpory zodpovedného správania a rozvoja samostatnosti. Aké sú konkrétne výhody skorého finančného vzdelávania a ako možno túto tému atraktívne priblížiť deťom už na 1. a 2. stupni ZŠ?

---

Obsah článku

---

Prečo je finančná gramotnosť kľúčová už v detstve?

Finančná gramotnosť nie je len výsadou dospelých – práve naopak, jej základy by sa mali budovať už v ranom detstve. Práve v tomto období sa formujú základné návyky, hodnoty a vzorce správania, ktoré si dieťa prenáša do dospelosti. Deti, ktoré sú vedené k zodpovednému prístupu k peniazom, sa v budúcnosti dokážu:

• lepšie orientovať vo svete financií
• vyhýbať sa dlhom
• cielene si budovať finančnú nezávislosť

Finančná gramotnosť a aktivity pre deti môžu mať podobu jednoduchých hier, rozpoznávania mincí a bankoviek či plánovania symbolického rozpočtu na vreckové. Tieto aktivity na rozvoj finančnej gramotnosti nenápadne, avšak efektívne podporujú uvedomelý vzťah k peniazom a učia deti hodnotiť svoje rozhodnutia.

Vplyv finančnej gramotnosti na každodenný život

Finančná gramotnosť ovplyvňuje prakticky každý aspekt života – od bežného nakupovania cez plánovanie rozpočtu až po rozhodovanie o úsporách či investíciách.

Ľudia s vyššou úrovňou finančnej gramotnosti dokážu lepšie predvídať riziká, vyhnúť sa finančným pasciam a robiť informované rozhodnutia, ktoré vedú k stabilite a spokojnosti. Vďaka správnemu finančnému vzdelaniu si jednotlivci dokážu:

Finančná gramotnosť je preto nevyhnutná nielen pre budovanie finančného zabezpečenia, no aj pre psychickú pohodu, ktorá pramení z kontroly nad vlastnými peniazmi.

Aj preto je vhodné zavádzať do škôl a domácností rôzne aktivity na finančnú gramotnosť – od simulovaných rozpočtov až po hry s témou investovania či šetrenia. Praktická skúsenosť v mladom veku môže mať dlhodobý pozitívny dopad na finančné správanie v dospelosti.

Dôležitosť začatia finančného vzdelávania v ranom veku

Čím skôr deti začnú chápať, čo peniaze predstavujú a ako s nimi zodpovedne narábať, tým lepšie budú pripravené na výzvy dospelého života. Začiatky finančného vzdelávania nemusia byť zložité – práve naopak, jednoduché aktivity na rozvoj finančnej gramotnosti môžu byť zábavné aj poučné zároveň.

Včasné začatie vzdelávania v oblasti financií pomáha deťom pochopiť hodnotu peňazí, rozdiel medzi potrebami a túžbami, či dôležitosť šetrenia a plánovania. Finančná gramotnosť a aktivity pre deti môžu zahŕňať napríklad plánovanie nákupov s obmedzeným rozpočtom, vytváranie vlastných pokladničiek alebo vedenie jednoduchého denníka výdavkov.

Rodičia a pedagógovia by mali byť prirodzenými sprievodcami na tejto ceste. Ich úlohou je ukazovať príklad, ako aj zapájať deti do reálnych finančných situácií, kde si môžu osvojiť základné princípy hospodárenia. V konečnom dôsledku je finančná gramotnosť nielen nástrojom pre osobný úspech, no aj pre zdravší a stabilnejší rozvoj celej spoločnosti.

Čo je finančná gramotnosť?

Finančná gramotnosť je, veľmi zjednodušene povedané, schopnosť efektívne využívať svoje znalosti a skúsenosti pri každodennom narábaní s peniazmi. Zahŕňa súbor vedomostí, zručností a postojov, ktoré umožňujú jednotlivcom robiť informované, rozumné a zodpovedné finančné rozhodnutia.

Čo je finančná gramotnosť teda neznamená len poznať hodnotu peňazí, no vedieť ich efektívne spravovať – plánovať rozpočet, tvoriť úspory, rozumieť úverom, investovaniu aj poisteniu.

---

Finančná gramotnosť je považovaná za jednu zo základných životných zručností, bez ktorej sa v modernom svete človek len ťažko zaobíde. Týka sa každého jednotlivca bez ohľadu na vek, vzdelanie, povolanie či spoločenské postavenie. V skutočnosti sa využíva každý deň – pri platení v obchode, rozhodovaní o pôžičke, výbere poistenia alebo pri plánovaní dovolenky.

---

Základné komponenty finančnej gramotnosti

Ak sa niekto pýta, čo je finančná gramotnosť z odborného hľadiska, zahŕňa tieto základné oblasti:

1. Plánovanie rozpočtu
   Schopnosť zostaviť si osobný alebo rodinný rozpočet, sledovať príjmy a výdavky a rozpoznať finančné priority. Zabezpečuje, aby človek neprekročil svoje finančné možnosti.
2. Sporenie a tvorba rezervy
   Rozvíja návyky pravidelného sporenia a budovania finančnej rezervy, ktorá pomáha zvládať nečakané situácie bez zadlžovania.
3. Investovanie
   Finančne gramotný človek vie, ako fungujú investičné nástroje, aké riziká sú s nimi spojené a ktoré z nich môžu priniesť dlhodobý výnos v závislosti od jeho cieľov a profilu.
4. Porozumenie úverom a zadlžovaniu
   Zahŕňa znalosť toho, ako fungujú úvery, aké sú rozdiely medzi typmi pôžičiek a ako správne vyhodnotiť ich výhodnosť. Znižuje riziko nadmerného zadlženia a pomáha vyhýbať sa finančným pascám.
5. Poistenie a zabezpečenie rizík
   Porozumenie funkcii poistenia – ako nástroja na ochranu pred neočakávanými udalosťami, ktoré môžu mať vážne finančné dôsledky.

Prečo je finančná gramotnosť dôležitá?

V dnešnej dobe je dôležitá aj preto, že svet financií je čoraz zložitejší – produkty sú sofistikovanejšie, poskytovatelia finančných služieb sa rýchlo menia a spotrebiteľ je často konfrontovaný s informačnou asymetriou.

Napriek tomu, že finančná gramotnosť je kľúčová, výskumy ukazujú, že jej úroveň na Slovensku je nízka – podľa údajov z roku 2015 disponovalo základnými znalosťami len približne 48 % dospelej populácie.

Novšie prieskumy EÚ z roku 2023 ukazujú, že až 18 % občanov vykazuje nízku úroveň finančnej gramotnosti, čo potvrdzuje potrebu zvyšovania povedomia a vzdelávania v tejto oblasti.

Kto všetko ťaží z finančnej gramotnosti?

• Študenti a absolventi škôl – Pomáha im orientovať sa vo vlastných financiách, správne nastaviť rozpočet, zvládnuť prvé výdavky a začať si sporiť.
• Rodiny – Vďaka nej dokážu efektívne plánovať rodinný rozpočet, znižovať zadlženosť a dosiahnuť stabilitu.
• Ľudia v produktívnom veku – Robia informovanejšie investičné a úverové rozhodnutia a chránia svoj majetok.
• Seniori a nízkopríjmové skupiny – Rozvíjajú schopnosť vyhýbať sa rizikovým finančným produktom a lepšie spravujú svoje obmedzené zdroje.

Súčasný stav finančnej gramotnosti na Slovensku a výsledky PISA

Finančná gramotnosť na Slovensku je dlhodobo považovaná za oblasť, ktorá si vyžaduje systematickú podporu a rozvoj. Národný štandard finančnej gramotnosti (NŠFG) ju definuje ako schopnosť efektívne riadiť vlastné finančné zdroje s cieľom zabezpečiť stabilitu počas celého života.

Finančné vzdelávanie preto nepredstavuje iba vedomosti o peniazoch, avšak aj rozvoj kritického myslenia, plánovania, rozhodovania a zodpovedného správania sa. Medzinárodná štúdia PISA, ktorú koordinuje OECD, poskytuje dôležitý obraz o schopnostiach 15-ročných žiakov v rôznych oblastiach gramotnosti vrátane finančnej.

Hoci v tomto cykle bola hlavnou testovanou oblasťou matematika, výsledky majú priamy dosah aj na oblasť finančného myslenia. Finančná gramotnosť je totiž úzko prepojená s matematickým a čitateľským porozumením – a práve v týchto oblastiach slovenskí žiaci zaostávajú.

Porovnanie s priemerom krajín OECD

V rámci PISA 2022 dosiahli slovenskí žiaci priemer 464 bodov v matematickej gramotnosti, čo je pod priemerom krajín OECD (472 bodov). Ešte alarmujúcejší je fakt, že v porovnaní s predchádzajúcim cyklom z roku 2018 došlo k poklesu skóre o 22 bodov. Podobný trend bol zaznamenaný aj v čitateľskej a prírodovednej gramotnosti, kde Slovensko opäť skončilo pod priemerom krajín OECD.

PISA zároveň odhalila, že sa zvýšil podiel žiakov v tzv. rizikovej skupine – teda tých, ktorí nedosahujú ani základnú úroveň gramotnosti. V matematike sa tento podiel zvýšil o 8,2 percentuálneho bodu, čo predstavuje výrazné zhoršenie. To naznačuje, že veľká časť žiakov nie je schopná robiť ani základné finančné rozhodnutia, čo má dlhodobé dôsledky pre ich budúcu finančnú samostatnosť.

Identifikácia oblastí na zlepšenie

Výsledky štúdie PISA jasne ukazujú, že Slovensko potrebuje zlepšiť kvalitu výučby matematiky, ako aj celkový prístup k finančnému vzdelávaniu. Kľúčovými výzvami ostáva:

1. Zvýšiť záujem žiakov o praktické finančné témy, ktoré sa týkajú reálneho života.
2. Podporiť učiteľov v zavádzaní finančnej gramotnosti do viacerých predmetov – či už cez medzipredmetové témy alebo cez integrované vyučovanie.
3. Zabezpečiť vzdelávanie pedagógov a vytvoriť funkčnú sieť školských koordinátorov pre finančné vzdelávanie.
4. Zamerať sa na rozvoj kritického a analytického myslenia, ktoré je nevyhnutné pri hodnotení finančných rizík a rozhodnutí.

Finančná gramotnosť v definícii PISA presahuje rámec čísel – ide o schopnosť rozumieť finančným konceptom, dôverovať si pri ich používaní a byť schopný samostatne sa rozhodovať v rôznych ekonomických kontextoch.

Hlavné meranie PISA 2025 na Slovensku

V období od 1. do 30. apríla 2025 sa na Slovensku uskutočnilo hlavné meranie deviateho cyklu štúdie PISA. Výber zúčastnených škôl zabezpečuje medzinárodné centrum štúdie na základe databázy škôl, ktorú vo forme číselných kódov poskytuje NIVaM. Testovania sa zúčastnili žiaci narodení v roku 2009, ktorí navštevujú 7. alebo vyšší ročník, prevažne:

• žiaci 9. ročníkov základných a špeciálnych základných škôl
• žiaci 1. ročníkov stredných škôl
• žiaci príslušných ročníkov 8-ročných gymnázií

Aby sa Slovensko priblížilo priemeru OECD, je potrebné urobiť strategické kroky smerom k tomu, aby finančná gramotnosť bola pevnou súčasťou každodenného vyučovania.

Prečo by sa finančná gramotnosť mala vyučovať už na základnej škole – na 1. a 2. stupni ZŠ?

V dnešnej dobe, keď sú mladí ľudia vystavení čoraz zložitejším finančným produktom a lákavým ponukám, je nevyhnutné, aby sa finančná gramotnosť – 1. stupeň ZŠ a následne finančná gramotnosť – 2. stupeň ZŠ stali prirodzenou súčasťou školského kurikula. Práve základná škola je ideálnym miestom na systematické budovanie zdravého postoja k peniazom a základov finančnej zodpovednosti.

Formovanie finančných návykov od útleho veku

Finančné správanie sa nevytvára zo dňa na deň. Podľa odborníčky na detskú psychológiu Dr. Ashley LeBaron z University of Arizona:

---

„Deti si vytvárajú finančné návyky už vo veku okolo siedmich rokov. To, čo sa naučia v tomto období, môže zásadne ovplyvniť ich finančnú budúcnosť.“

---

Z tohto dôvodu by mala finančná gramotnosť na 1. stupni ZŠ obsahovať jednoduché koncepty ako:

Tieto základné princípy sú porovnateľné so schopnosťou čítať a písať – bez nich sa človek v reálnom živote nedokáže orientovať.

Príprava detí na reálne životné situácie

Moderné vzdelávanie by malo reflektovať potreby dnešnej spoločnosti. Ako upozorňuje odborník na finančné správanie mládeže Lubomír Ohman:

---

„Financie sa týkajú každého, a preto je chybou myslieť si, že nás život naučí zaobchádzať s peniazmi. Práve škola, ktorá má byť nezávislým prostredím, má za úlohu naučiť deti základom finančnej gramotnosti.“

---

Na 2. stupni ZŠ je preto dôležité rozšíriť výučbu o pokročilejšie témy ako úroky, pôžičky, inflácia, no aj kritické myslenie v súvislosti s reklamou a rôznymi online nástrahami. Práve tu sa dá predísť tomu, že sa mladí ľudia v dospelosti stanú obeťami nevýhodných úverov, pyramídových hier alebo investičných podvodov.

Prevencia pred zadlžovaním a finančnými problémami v budúcnosti

Neznalosť základov financií má často dlhodobé dôsledky. Podľa údajov z Národnej banky Slovenska je jednou z hlavných príčin osobného bankrotu nedostatočná schopnosť plánovať a kontrolovať výdavky. Finančná gramotnosť na 2. stupni ZŠ tak môže fungovať ako účinná prevencia pred zadlžovaním, impulzívnym míňaním či životom „od výplaty k výplate“.

Významným aspektom je aj demografický vývoj. Ako píše Ohman, starnutie populácie a oslabená dôchodková istota na Slovensku si vyžadujú, aby si jednotlivci už od mladosti budovali finančné rezervy a zodpovednosť. Tieto zručnosti nevznikajú spontánne – treba ich učiť a trénovať rovnako ako čítanie, písanie či počítanie.

Ako sa finančná gramotnosť vyučuje v slovenských školách?

V súčasnosti teda už neplatí predstava, že finančná gramotnosť je potrebná iba pre ekonómov alebo podnikateľov. Schopnosť správne narábať s peniazmi, rozumieť výplatnej páske, úverovým podmienkam či vedieť sa brániť proti finančným podvodom je základnou zručnosťou, ktorú by mal ovládať každý – už od útleho veku.

Aj preto sa finančná gramotnosť pre základné a stredné školy postupne stáva pevnou súčasťou vzdelávacieho systému na Slovensku.

---

„Začalo sa základnými a strednými školami. Vznikla medzirezortná expertná skupina finančnej gramotnosti, v ktorej sú zastúpené jednotlivé ministerstvá, asociácia bánk a poisťovní, realitní makléri, úrad vlády, OLAF, štátna inšpekcia. Každý z nich prispel svojím názorom,“ uviedla Gabriela Horecká, vedúca odboru finančnej gramotnosti v Štátnom inštitúte odborného vzdelávania.

---

Integrácia cez Národný štandard finančnej gramotnosti

Kľúčovým dokumentom, ktorý určuje, ako sa táto téma začleňuje do výučby, je Národný štandard finančnej gramotnosti. Vznikol v roku 2008 ako výstup z práce medzirezortného expertného tímu zloženého zo zástupcov rôznych štátnych inštitúcií, bánk či odborníkov z praxe. Tento štandard definuje základné oblasti, ktorým by sa školy mali venovať, a to:

• rodinnému rozpočtu
• úverom a sporeniu
• spotrebiteľským právam
• cenotvorbe
• rozpoznávaniu podvodov

Národný štandard finančnej gramotnosti pomáha pedagógom začleniť témy finančnej gramotnosti do rôznych predmetov – okrem telesnej výchovy prakticky do každého.

Finančná gramotnosť pre základné školy sa tak môže objaviť na hodinách slovenčiny, kde sa deti učia význam pojmov ako úver či účet, no aj na matematike, kde si vypočítavajú úroky či porovnávajú úverové produkty. V rámci občianskej náuky sa žiaci oboznamujú s právami spotrebiteľa či etickými otázkami podnikania.

Programy a iniciatívy – FinQ a ďalšie

Významným projektom podporujúcim finančnú gramotnosť a aktivity pre deti je napríklad iniciatíva FinQ, ktorá sa zameriava na rozvoj finančného myslenia a kritického uvažovania žiakov.

Ide o vzdelávací program, ktorý prepája teoretické vedomosti so situáciami z reálneho života a učí deti praktickému využitiu finančných poznatkov. FinQ zároveň podporuje aj zapojenie škôl a pedagógov do systematického rozvoja výučby finančnej gramotnosti.

Finančná gramotnosť sa v mnohých školách vyučuje aj hravou formou. Deti si môžu zahrať stolovú hru Finančná odysea, ktorá simuluje reálne finančné situácie a rozhodovanie v rôznych životných fázach. Na hodinách slovenčiny pedagógovia využívajú napríklad rozprávky ako O troch grošoch, v ktorých sa ukrývajú cenné ponaučenia o hospodárení.

Úloha učiteľov a dostupné vzdelávacie materiály

Pedagógovia zohrávajú v procese finančného vzdelávania kľúčovú úlohu. Aby mohli efektívne vyučovať finančnú gramotnosť pre stredné školy aj mladších žiakov, musia absolvovať odborné školenia. Každoročne vyhlasuje Ministerstvo školstva výzvy na rozvojové projekty, ktoré umožňujú školám získať finančné prostriedky na vzdelávanie učiteľov. Výška podpory môže dosiahnuť až 2 000 € na školu.

Vyučujúci majú k dispozícii široké spektrum metodických materiálov – od tlačených príručiek, cez digitálne zdroje, až po interaktívne aktivity, ktoré rozvíjajú finančnú gramotnosť a aktivity pre deti. Nezriedka si školy vytvárajú vlastné tematické dni zamerané na finančné vzdelávanie, navštevujú inštitúcie ako Národná banka Slovenska či organizujú workshopy s odborníkmi z praxe.

---

Horecká upozorňuje, že úloha učiteľov je pri finančnej gramotnosti kľúčová: „Je povinnosťou každého učiteľa, aby do svojho predmetu aplikoval finančnú gramotnosť. Pochopiteľne, pre učiteľov to znamená viac práce, avšak oni sú nadšení z reakcií detí.“

Zároveň vyzdvihuje potrebu prípravy: „Učiteľ sa musí na každú hodinu pripraviť a hľadať spôsoby, ako výklad podať študentom zrozumiteľne. Mnohí pedagógovia nemajú vzťah k peniazom. Potom však zlyhávajú v základných veciach.“

---

Príklady aktivít na rozvoj finančnej gramotnosti – pre deti, základné a stredné školy

Cieľom týchto hier, simulácií a diskusií je, aby žiaci lepšie pochopili hodnotu peňazí, význam plánovania a dlhodobý dopad finančných rozhodnutí. Takto získané skúsenosti im pomáhajú vybudovať zdravé finančné návyky, ktoré ocenia v dospelosti.

1. Simulácie rodinného rozpočtu

Jednou z najefektívnejších metód, ako žiakom priblížiť fungovanie osobných financií, sú simulácie reálnych životných situácií. Aktivita „Rodina“ je výborným príkladom – žiaci sa rozdelia do skupín a ich úlohou je zostaviť mesačný rodinný rozpočet.

Premýšľajú nad všetkými výdavkami, ktoré bežná domácnosť má: potraviny, bývanie, doprava, internet, avšak aj splátky úverov či úspory. Diskusia, ktorá nasleduje po aktivite, učiteľovi umožňuje vysvetliť žiakom dôležitosť plánovania a finančnej rezervy. Cieľom je, aby si mladí ľudia uvedomili, že finančné rozhodnutia majú dlhodobý dopad a vyžadujú premyslenie a zodpovednosť.

2. Hry a interaktívne cvičenia na tému sporenia a investovania

Finančná gramotnosť sa najlepšie rozvíja prostredníctvom zážitkového učenia. Napríklad aktivita „Vyhrali sme milión“ motivuje žiakov rozmýšľať nad tým, ako narábať s väčšou sumou peňazí. Diskusia o tom, či by ich minuli, investovali alebo ušetrili, je ideálnym východiskovým bodom pre vysvetlenie základných investičných stratégií.

Rovnako zaujímavá je hra „Hľadáme najlepšiu banku“, počas ktorej žiaci porovnávajú produkty rôznych bánk – zameriavajú sa najmä na úrokové sadzby sporiacich účtov. Zábavnou a užitočnou formou sa tak učia, ako porovnávať ponuky finančných inštitúcií.

Nechýbajú ani jednoduchšie aktivity ako „Čo sa dá kúpiť za 5 €“ alebo „Prečo je dôležité šetriť?“, kde sa rozvíja schopnosť uvedomelého hospodárenia s malým množstvom peňazí a tvorby krátkodobých finančných cieľov.

3. Diskusie o reklamách a ich vplyve na finančné rozhodnutia

Reklamy majú výrazný vplyv na spotrebiteľské správanie, a preto je dôležité, aby sa žiaci naučili rozlišovať medzi skutočnými potrebami a marketingovými trikmi. Učiteľ môže viesť diskusiu o tom, ako reklamy ovplyvňujú rozhodnutia pri nákupoch – napríklad pri výbere značky oblečenia, technológií či potravín.

V rámci aktivity „Čo si túžim kúpiť?“ si žiaci zapíšu tri veci, ktoré by si želali od rodičov. Následne učiteľ simuluje situáciu, že peniaze sú potrebné na dôležitejšie výdavky. Tým sa otvára priestor na zamyslenie, či ich túžba nebola len dôsledkom reklamného vplyvu.

Podobné diskusie pomáhajú mladým ľuďom uvedomiť si, že nie všetko, čo vidia v médiách, je nevyhnutné vlastniť – a že kritické myslenie pri míňaní peňazí je kľúčové pre zdravé finančné návyky.

Investícia do finančného vzdelávania je investíciou do budúcnosti

V súčasnosti, keď sa svet financií mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým, sa ukazuje, že finančné vzdelávanie už nie je voliteľným doplnkom k všeobecnému vzdelaniu, no jeho nevyhnutnou súčasťou.

Zavedenie základov finančnej gramotnosti do života detí už od skorého veku predstavuje strategickú výhodu – poskytuje im nástroje na zodpovedné rozhodovanie, rozvíja kritické myslenie a pripravuje ich na zvládanie každodenných finančných situácií.

---

Skoré finančné vzdelávanie ponúka množstvo dlhodobých výhod. Deti, ktoré chápu hodnotu peňazí, princíp sporenia, význam rozpočtovania či riziká zadlžovania, majú omnoho vyššiu šancu stať sa v budúcnosti ekonomicky nezávislými a finančne stabilnými dospelými. Navyše, tieto návyky sa prenášajú aj do medziľudských vzťahov a profesijného života, čím sa zvyšuje ich celková kvalita života a odolnosť voči finančným krízam.

---

Je preto spoločnou zodpovednosťou – ako rodičov, pedagógov, inštitúcií aj štátu – podporovať rozvoj finančnej gramotnosti systematicky a dlhodobo. Výzvou dneška je integrovať finančné vzdelávanie priamo do učebných osnov, sprístupniť kvalitné a veku primerané materiály a pripraviť pedagógov na túto dôležitú úlohu.

Investícia do finančnej gramotnosti nie je len investíciou do jednotlivca, avšak aj do spoločnosti ako celku. Je to investícia, ktorá sa mnohonásobne vráti – v podobe finančne zodpovednejšej populácie, menšieho zadlženia domácností, vyššej úrovne podnikavosti a v konečnom dôsledku aj zdravšej ekonomiky.

Dieťa, ktoré vie správne narábať s peniazmi, raz vyrastie na dospelého, ktorý nebude len pasívnym spotrebiteľom, avšak aktívnym a zodpovedným hospodárom svojho života. Ako na investovanie pre začiatočníkov?