Niečo o zákonoch v parlamente resp. načo opozícia predklaná parlamentu návrhy zákonov?

Parlament pracuje nielen s návrhmi zákonov, ktoré mu predkladá vláda – a ktoré bývajú vždy schválené, niekedy dokonca v zrýchlenom legislatívnom konaní, ale aj s poslaneckými návrhmi zákonov. Ako všetci vieme, existujú poslanci koaliční a poslanci opoziční.

Činnosti poslancov

Činnosť poslancov okrem iných ich činností spočíva najmä v ich účastiach na zasadaniach parlamentu a v predkladaní návrhov zákonov parlamentu.

Je viac ako smutné, že návrhy týchto zákonov nie sú vypracované  s úmyslom ich schválenia. Ich účelom je zviditeľnenie jeho autora, prípadne politickej strany.

Poslanecký návrh zákona totiž obsahuje maximálne 10 bodov, najčastejšie však 1-3 body. Obsahuje „skvelú“, „prelomovú“ a najmä populistickú myšlienku, prijatie ktorej by sme určite všetci podporili.

Pozrime sa však na problém podrobnejšie: to „dobré“, čo opozícia vymyslí presadzuje niekoľkobodovou zmenou zákona.

Novela preto spravidla „nesedí“ do právneho poriadku ako celku. Je vyňatá z konceptu. Naproti tomu vládne návrhy sú prepracované do aj 150 bodových noviel a množstva nepriamych noviel.

Druhou stranou tej istej mince je fakt, že daná problematika sa dala riešiť aj počas vládneho obdobia opozície, len akosi v tom čase chýbala politická vôľa.

Boli predsa dôležitejšie problémy: ako naplniť štátnu kasu, ako si zabezpečiť ďalši volebný úspech, príp. zabezpečiť sa pre prípad volebného neúspechu. Vtedy nebolo potrebné riešiť otázky zníženia odvodov pre dohodárov, odstraňovanie čiernych stavieb a pod.

Jediným návrhom zmeny zákona, resp. priamo Ústavy Slovenskej republiky v tomto volebnom období bolo prijatie ústavného zákona rušiaceho poslaneckú imunitu.

Je však potrebné poznamenať, že ide o problematiku, ktorá si z celospoločenského hľadiska už nevyhnutne vyžadovala takéto riešenie, nakoľko išlo o problematiku, ktorá už bola predmetom parlamentných rokovaní niekoľkokrát počas uplynulých volebných období.

Uspokojme sa preto s konštatovaním: účelom poslaneckých návrhov je zviditeľňovanie sa poslancov, nie sledovanie celospoločensky prospešných cieľov.

Možno za to ani naši opoziční poslanci nemôžu, možno naozaj chcú pomôcť. Potom ale treba poznamenať, že si na to nevolia tie správne prostriedky.

Nedostatok lobbistických skupín

Ale ako teda? V rámci slovenskej politickej scény totiž chýbajú legitímne lobbistické skupiny. Nemyslím tým Komoru sestier a pôrodných asistentiek či Slovenské združenie výrobcov piva a sladu, ktorých lobbing už bol síce úspešný, či však aj celospoločensky prospešný, je na uhle pohľadu.

Myslím skutočné profesionálne organizácie, ktorých cieľom by bolo presadzovanie celospoločensky žiadaných zmien bez politického podtónu. Ich iniciatívy by vychádzali jednak z podnetov „obyčajných ľudí“, podnikateľov, záujmových združení, či politických strán.

Po profesionálnej analýze by sa rozhodli, či daný návrh presadzovať, alebo sa ním ďalej nezaoberať. A to všetko bez podozrení z korupcie, prospechárstva či politickej angažovanosti.

No, možno ak raz budeme veľkí.