PN – nárok, trvanie, kedy sa vypláca

PNka alebo práceneschopnosť je téma, ktorá ovplyvňuje život každého zamestnanca aj zamestnávateľa. Keď sa človek ocitne v situácii, kedy zo zdravotných dôvodov nie je schopný vykonávať svoje pracovné povinnosti, často je pre neho nevyhnutné využiť PN-ku. Tento stav prináša nielen čas na zotavenie, no aj rôzne administratívne povinnosti, zmeny v príjmoch a prípadné ďalšie povinnosti voči zamestnávateľovi a zdravotným či sociálnym inštitúciám.

Čo presne PN-ka zahŕňa, aká je jej výška pri pracovnom úraze a kto má na ňu nárok?

Ako funguje PNka?

Ak chce záujemca vedieť, ako funguje PNka (dočasná práceneschopnosť), musí mu byť jasné, že je upravená pravidlami, ktoré zahŕňajú práva a povinnosti zamestnanca, zamestnávateľa aj Sociálnej poisťovne.

• Získanie PN-ky:
  • Zamestnanec navštívi lekára, ktorý vystaví potvrdenie o práceneschopnosti, napríklad z dôvodu začínajúcej laryngitídy či chrípky.
  • Potvrdenie je oficiálnym dokladom pre zamestnávateľa a Sociálnu poisťovňu.
• Finančné krytie počas PN-ky:
  • Prvých 10 dní: Náhradu príjmu hradí zamestnávateľ podľa pravidiel spoločnosti.
  • Od 11. dňa: Sociálna poisťovňa vypláca nemocenské dávky (cca 55 % priemerného denného zárobku).
• Povinnosti zamestnanca:
  • Informovanie zamestnávateľa o práceneschopnosti.
  • Dodržiavanie liečebného režimu určeného lekárom.
  • Kontroly: Zamestnanec môže podliehať kontrolám zo strany zamestnávateľa alebo Sociálnej poisťovne.

Nedodržiavanie liečebného režimu môže viesť k zníženiu alebo odobratiu nemocenských dávok, čo slúži ako opatrenie proti zneužívaniu PN-ky.

Každý zamestnanec by mal vedieť, ako funguje PNka, aby vedel správne uplatniť svoje nároky a plniť povinnosti v prípade choroby alebo úrazu, a zároveň aby sa vyhol prípadným problémom, ako je zníženie alebo odobratie nemocenských dávok.

Nárok na PN po dlhodobej PN

Podmienky nároku na PN po dlhodobej PN závisia od dĺžky predchádzajúcej práceneschopnosti a odpracovaného obdobia bez ďalšej PN-ky. Aby zamestnanec získal opätovný nárok na nemocenské dávky, musí splniť určité kritériá.

1. Odpracovaná doba: Po ukončení predchádzajúcej PN je nevyhnutné, aby zamestnanec odpracoval aspoň 26 týždňov bez ďalšej PN-ky. Tieto týždne tvoria tzv. podporné obdobie, počas ktorého je zamestnanec schopný získať nárok na nemocenské dávky pri ďalšej PN-ke. Podmienky nároku na PN po dlhodobej PN sú tak priamo závislé na tomto odpracovanom období.
2. Nepretržitá nemocenská: Ak zamestnanec medzi dvomi PN-kami neodpracoval dostatočnú dobu, nárok na ďalšiu PN-ku automaticky zaniká. To znamená, že opakovaná PN môže byť zamietnutá alebo krátená, ak sa nedodržala požadovaná doba.
3. Dĺžka predchádzajúcej PN a podporné obdobie: Dĺžka trvania predošlej PN ovplyvňuje samotnú dĺžku podporného obdobia:
   • PN do 26 týždňov: Podporné obdobie pre ďalšiu PN je 91 dní.
   • PN 27-52 týždňov: Podporné obdobie je 182 dní.
   • PN nad 52 týždňov: Podporné obdobie sa predlžuje na 270 dní.

Podmienky nároku na PN po dlhodobej PN sú teda prísne regulované, aby sa zabezpečilo, že zamestnanci získajú primerané dávky a zároveň sa predišlo zneužívaniu systému.

Ako je platená PN?

Práceneschopnosť, známa aj ako PN, je obdobie, keď je zamestnanec kvôli chorobe alebo úrazu dočasne neschopný vykonávať svoje pracovné povinnosti. Ako je platená PN?

Prvých 10 dní PN je platených zamestnávateľom. Počas prvých troch dní dostáva zamestnanec 25 % svojej hrubej mzdy a od 4. do 10. dňa je to 55 % hrubej mzdy. Po uplynutí 10 dní preberá zodpovednosť Sociálna poisťovňa.

Po 10. dni sa financovanie PN presúva na Sociálnu poisťovňu, ktorá zamestnancovi vypláca 55 % denného vymeriavacieho základu.

To, ako je platená PN po tomto období, závisí od výpočtu denného základu, ktorý sa odvíja od priemernej mzdy zamestnanca v predchádzajúcom období. Nárok na nemocenské dávky vzniká iba zamestnancom, ktorí si riadne platia nemocenské poistenie.

Ako dlho môžem byť PN?

Dĺžka práceneschopnosti (PN) závisí od zdravotného stavu zamestnanca a od rozhodnutia ošetrujúceho lekára. Ako dlho môžem byť PN? Teoreticky tak dlho, ako to zdravotný stav vyžaduje, avšak vyplácanie nemocenských dávok má svoje obmedzenia. Sociálna poisťovňa poskytuje dávky maximálne po dobu 52 týždňov (1 rok), pokiaľ PN trvá nepretržite.

Ak práceneschopnosť presiahne 1 rok, zamestnanec má tieto možnosti:

• Predĺženie PN: PN môže byť predĺžená len vo výnimočných prípadoch na základe posúdenia zdravotného stavu.
• Prechod na invalidný dôchodok: Ak sa zdravotný stav nezlepšuje, môže zamestnanec požiadať o invalidný dôchodok.
• Návrat do práce: Ak sa zamestnanec počas PN uzdraví, môže sa vrátiť do práce aj pred uplynutím maximálnej doby.

V prípade otázok ohľadom PN sa vždy odporúča konzultovať situáciu s ošetrujúcim lekárom alebo priamo so Sociálnou poisťovňou, aby bolo jasné, ako dlho je možné byť PN a aké podmienky platia pre jednotlivé prípady.

Ako dlho môže byť pracujúci dôchodca na PN?

Pracujúci dôchodca má nárok na práceneschopnosť (PN) rovnako ako ostatní zamestnanci, no niektoré pravidlá sa pre neho líšia. Sociálna poisťovňa vypláca nemocenské dávky maximálne po dobu 52 týždňov (1 rok), podobne ako u iných zamestnancov. Po tomto období už dávky nie sú vyplácané, hoci práceneschopnosť môže v niektorých prípadoch pokračovať.

Pre pracujúcich dôchodcov platí:

• Ak je práceneschopnosť ukončená pred uplynutím 52 týždňov, môžu sa vrátiť do práce, pričom nemusia mať obavy o stratu pracovného miesta.
• Po skončení PN si môžu uplatniť prípadný nárok na ďalšie dávky, ak je to v súlade s predpismi Sociálnej poisťovne.

Ako dlho môže byť pracujúci dôchodca na PN teda závisí od jeho zdravotného stavu a od rozhodnutia lekára. Ak jeho práceneschopnosť trvá dlhšie ako rok, môže požiadať o posúdenie zdravotného stavu na účely invalidného dôchodku alebo pokračovať vo svojom dôchodkovom režime.

Kedy sa vypláca PN?

Nemocenské dávky počas práceneschopnosti (PN) sa začínajú vyplácať po tom, ako zamestnanec nahlási PN zamestnávateľovi a jeho lekár vystaví potrebné potvrdenie. Prvých 10 dní platí dávky zamestnávateľ a od 11. dňa ich preberá Sociálna poisťovňa, ktorá pokračuje vo výplate až do maximálne 52 týždňov.

Kedy sa vypláca PN teda závisí od rýchlosti spracovania žiadosti u zamestnávateľa a v Sociálnej poisťovni. Zvyčajne sa dávky vyplácajú na konci mesiaca, pričom výplata môže byť niekedy posunutá podľa dátumu podania žiadosti.

Vyplácanie PN – formy

Pri práceneschopnosti (PN) môže zamestnanec získať nemocenské dávky, ktoré sú vyplácané v závislosti od formy zamestnania a pravidiel stanovených Sociálnou poisťovňou. Existuje niekoľko spôsobov vyplácania PN:

• Prevod na bankový účet: Najbežnejšia forma výplaty, kde Sociálna poisťovňa alebo zamestnávateľ zasiela nemocenské dávky priamo na bankový účet zamestnanca. Tento spôsob je pohodlný a rýchly, umožňuje pravidelné sledovanie príjmov počas PN.
• Poštová poukážka: Pre zamestnancov, ktorí nemajú bankový účet alebo preferujú výplatu v hotovosti. Dávky sú zaslané formou poštovej poukážky a zamestnanec si ich môže vyzdvihnúť na pošte.

Každá forma vyplácania PN má svoje výhody, no prevod na účet je zvyčajne najrýchlejšou a najspoľahlivejšou možnosťou.

Výpočet PN a materskej po PN

Výpočet nemocenských dávok (PN) sa riadi priemerným vymeriavacím základom (PZ) zamestnanca. Tento základ sa vypočíta na základe hrubej mzdy za predchádzajúce obdobie, zvyčajne za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred nástupom na PN. Výpočet PN sa uskutočňuje podľa nasledujúcich pravidiel:

• Prvých 10 dní: Vypláca ich zamestnávateľ, a to v 25 % za prvé 3 dni a 55 % za dni 4 až 10.
• Od 11. dňa: Vypláca Sociálna poisťovňa a nemocenské dávky predstavujú 55 % denného vymeriavacieho základu (PZ). Tento základ sa počíta z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca za posledný rok pred začiatkom PN.

Ak práceneschopnosť trvá dlhšie ako rok, môže zamestnanec požiadať o invalidný dôchodok, ak sa jeho zdravotný stav nezlepší.

Výpočet materskej po PN

Pri výpočte materskej dávky sa vychádza z denného vymeriavacieho základu, ktorý sa určuje na základe príjmu zamestnanca pred nástupom na materskú dovolenku. PN neovplyvní výšku materskej, pretože dávky z materskej sa počítajú z obdobia pred začiatkom PN. Materská dávka predstavuje 75 % denného vymeriavacieho základu, ktorý sa vypočíta zo mzdy počas rozhodujúceho obdobia.

Aj keď žena môže byť na PN pred materskou, výpočet materskej po PN bude rovnaký, ak bola pred PN riadne poistená a jej príjem v rozhodujúcom období bol stabilný. Výpočet materskej po PN teda nezohľadňuje práceneschopnosť, čo znamená, že jej výška sa nezníži, ak zamestnankyňa splní podmienky pre materskú dávku.

PN v ochrannej lehote po skončení pracovného pomeru – Úrad práce

PN v ochrannej lehote po skončení pracovného pomeru a prihlásenie sa na úrade práce sa týka situácie, keď zamestnanec ochorie po skončení pracovného pomeru, avšak stále má nárok na nemocenské dávky. Tento nárok závisí od ochrannej lehoty a prípadnej registrácie na Úrade práce.

• Ochranná lehota je obdobie, ktoré trvá 7 dní po skončení pracovného pomeru, počas ktorého má zamestnanec nárok na nemocenské dávky, ak sa stane práceneschopným. Počas tohto obdobia dávky vypláca Sociálna poisťovňa.
• Ak práceneschopnosť nastane po uplynutí ochrannej lehoty, môže sa zamestnanec registrovať na Úrade práce, čím si opäť začína platiť nemocenské poistenie. Tento krok umožňuje pokračovať v poberaní nemocenských dávok aj po skončení pracovného pomeru.

PN v ochrannej lehote po skončení pracovného pomeru ponúka bývalým zamestnancom možnosť pokračovať v poberaní nemocenských dávok, ak sa zaregistrujú na úrade práce a začnú si platiť nemocenské poistenie ako nezamestnaní. Tento krok je dôležitý pre tých, ktorí chcú pokračovať v poberaní nemocenských dávok po skončení pracovného pomeru.

2 PN po sebe

Ak od skončenia predchádzajúcej PN neuplynulo viac ako 26 týždňov, do podporného obdobia sa započíta aj predchádzajúca PN z posledného roka. To znamená, že sa posudzuje celkový súčet trvania 2 PN po sebe v priebehu posledných dvoch rokov.

Ak však od skončenia predchádzajúcej PN uplynulo 26 týždňov alebo viac, je potrebné mať odpracovaných aspoň 26 týždňov v období po skončení predchádzajúcej PN, aby vznikol nárok na nové nemocenské dávky.

• Prvá PN: Dávky sa vyplácajú podľa štandardného postupu, tzn. najprv zamestnávateľ vypláca prvých 10 dní a následne vypláca Sociálna poisťovňa.
• Druhá PN: Ak je druhá PN po prvej, výpočet nemocenských dávok závisí od trvania a typu prestávky medzi oboma PN.

Ak sa teda zamestnanec dostane do práceneschopnosti po predchádzajúcej, je dôležité, či medzi týmito 2 PN po sebe uplynulo viac ako 26 týždňov, čo ovplyvňuje podmienky nároku na nemocenské dávky.

Dlhodobá PN, práceneschopnosť a daňové priznanie

Ak zamestnanec čerpá dlhodobú PN, jeho príjem sa počas tejto doby znižuje, čo môže mať vplyv na jeho daňové priznanie. Dlhodobá PN a daňové priznanie sú spojené tým, že dávky nemocenského poistenia vyplácané počas práceneschopnosti nie sú predmetom zdanenia ako príjem zo závislej činnosti, avšak v daňovom priznaní sa tieto dávky zohľadňujú.

• Nemocenské dávky: Tieto dávky nie sú zdaniteľné, čo znamená, že neovplyvňujú základ dane. Počas práceneschopnosti si zamestnanec nemusí platiť daň z príjmu z nemocenských dávok.
• Príjem zo závislej činnosti: Ak zamestnanec pracuje na skrátený úväzok alebo poberá mzdu spolu s nemocenskými dávkami, tieto príjmy musia byť zahrnuté do daňového priznania.

Ak sa teda zamestnanec nachádza na dlhodobej PN a príjem mu klesá, jeho daňová povinnosť vyplývajúca z daňového priznania môže byť nižšia, pretože nemocenské dávky nezvyšujú jeho zdaniteľný príjem. Pri podávaní daňového priznania je dôležité zahrnúť všetky príjmy z predchádzajúceho roka, vrátane tých, ktoré pochádzajú z nemocenského poistenia.

Výška PN pri pracovnom úraze

Výšku PN pri pracovnom úraze tvoria 2 časti:

Prvé 3 dni práceneschopnosti dostáva zamestnanec 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ). Po uplynutí týchto 3 dní sa výška dávky zvyšuje na 55 % DVZ, ktorý sa vypláca až do konca práceneschopnosti.

K tomu sa pridáva úrazový príplatok, ktorý je rozdelený do dvoch období. Od prvého dňa až po tretí deň sa vypláca 55 % DVZ, a od štvrtého dňa do ukončenia PN je to 25 % DVZ.

Výšku PN pri pracovnom úraze nakoniec určí Sociálna poisťovňa.

Dostanem daňový bonus v roku 2025 keď som PN?

Otázku „dostanem daňový bonus, keď som PN?“ si kladie mnoho zamestnancov. Áno, aj počas práceneschopnosti má zamestnanec nárok na daňový bonus, ak spĺňa podmienky stanovené zákonom. Odpoveď na otázku, či dostanem daňový bonus, keď som PN závisí aj od toho, či má zamestnanec počas PN dostatočný príjem, z ktorého sa platí daň z príjmu, a či spĺňa kritériá na jeho uplatnenie.

Ak má deti a príjem zo závislej činnosti (vrátane nemocenských dávok), môže si uplatniť daňový bonus 2025 na dieťa. Tento bonus sa vypláca na základe jeho príjmov, ktoré sú dostatočné na jeho získanie, aj keď je na PN.

Sociálna poisťovňa a PN

Sociálna poisťovňa zohráva kľúčovú úlohu pri poskytovaní nemocenských dávok počas práceneschopnosti (PN). Po uplynutí 10 dní práceneschopnosti, kedy dávky vypláca zamestnávateľ, preberá zodpovednosť za výplatu nemocenských dávok práve Sociálna poisťovňa.

Táto poisťovňa určuje výšku dávky na základe denného vymeriavacieho základu (DVZ), ktorý sa vypočíta z predchádzajúceho príjmu zamestnanca. Sociálna poisťovňa je tiež zodpovedná za kontrolu správnosti nárokov na PN a ich vyplácanie počas celej doby práceneschopnosti.

Dočasná pracovná neschopnosť DPN a nemocenské dávky

Dočasná pracovná neschopnosť (DPN) nastáva, keď zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Počas DPN má zamestnanec nárok na nemocenské dávky, ktoré mu vypláca buď zamestnávateľ alebo Sociálna poisťovňa, v závislosti od dĺžky práceneschopnosti.

• Prvé 3 dni práceneschopnosti zamestnávateľ vypláca 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ), od 4. do 10. dňa je to 55 % DVZ.
• Po 10. dni je to Sociálna poisťovňa, ktorá vypláca 55 % DVZ, pričom výška dávky sa počíta z príjmu zamestnanca v predchádzajúcom období.

Tieto nemocenské dávky sú určené na náhradu straty príjmu počas obdobia DPN, keď je zamestnanec neschopný vykonávať svoju prácu.

Prechodka PN

Prechodka PN v súčasnosti už nie je potrebná, pretože ju nahradila elektronická forma práceneschopnosti. V minulosti bola prechodka PN tlačivom, ktoré slúžilo na potvrdenie trvania práceneschopnosti zamestnanca a bolo zasielané zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni (SP).

Dnes, keď sa už používa elektronická PN, sa tento proces zjednodušil a zamestnávateľ aj SP dostávajú všetky potrebné informácie priamo z elektronického systému. Preto sa prechodka PN už nevystavuje a všetky údaje sú automaticky dostupné prostredníctvom digitálnych nástrojov.

Pripoistenie PN

Pripoistenie PN je komerčné poistenie, ktoré poskytuje finančnú podporu v prípade dočasnej práceneschopnosti spôsobenej chorobou alebo úrazom.

Ako to funguje:

• Po uzavretí poistnej zmluvy poistenec platí pravidelný poistný príspevok.
• V prípade ochorenia alebo úrazu, ak lekár vystaví potvrdenie o PN, poisťovňa vypláca dennú dávku.
• Výška dávky závisí od zvoleného poistného plánu, ktorý určuje výšku dávky a dobu jej vyplácania.

Pripoistenie PN môže byť užitočným nástrojom na zabezpečenie finančnej stability v prípade, že sa človek ocitne práceneschopný, a tým mu pomôže prekonať obdobie, keď nemá pravidelný príjem.

Kalkulačka dobrovoľného nemocenského poistenia

Kalkulačka dobrovoľného nemocenského poistenia je nástroj, ktorý slúži na výpočet výšky poistného, ktoré si môže osoba platiť dobrovoľne do Sociálnej poisťovne na účely nemocenského poistenia. Tento typ poistenia je určený pre osoby, ktoré nie sú zamestnané, no chcú mať nárok na nemocenské dávky v prípade choroby alebo úrazu.

S pomocou kalkulačky dobrovoľného nemocenského poistenia je možné si jednoducho zistiť, akú výšku poistného by mal záujemca platiť, aby získal nárok na nemocenské dávky. Kalkulačka berie do úvahy faktory ako výšku príjmu, vek a ďalšie relevantné parametre. Tento nástroj pomáha zabezpečiť, aby mal človek v prípade potreby finančnú podporu počas práceneschopnosti.