Verejné obstarávanie je dierou samé o sebe

Po rozsiahlych diskusiách o novele Zákonníka práce, novele zákona o advokácií sa na verejnosť v ostatnom období dostáva aj tzv. veľká novela zákona o verejnom obstarávaní.

Veľká novela zákona o verejnom obstarávaní

Samotný zákon o verejnom obstarávaní ako aj jednotlivé vyhlásené verejné obstarávania sú tak ťažko čitateľné, že len málokto sa „pustí do toho“ – samozrejme, mám na mysli uchádzačov o verejné zákazky.

Obstarávatelia musia prejsť procesom verejného obstarávania pri určených tovaroch a službách, resp. pri tovaroch a službách v určitých hodnotách.

Tí menší uchádzači sa často do verejného obstarávania ani nezapoja, aj keď by odborne a technicky boli schopní zákazky splniť, ale buď nemajú prostriedky navyše, aby sa zapojili, alebo nemajú čas dávať dokopy všetky zmyselné aj nezmyselné potvrdenia, vyhlásenia a certifkáty, ktoré zadávateľ vyžaduje.

Podmienky verejného obstarávania

V neposlednom rade: podmienky a kritériá verejného obstarávania často zadávateľ nastaví tak, že ani nie je možné ich splniť, resp. sú ušité na mieru jednému konkrétnemu dodávateľovi. Zákon by nemal len vágne upravovť, aké podmienky môže obstarávateľ zadávať, zvlášť ak sú neodôvodnené vzhľadom na predmet zákazky.

Vo verejnom obstarávaní nejde o šetrenie štátnych peňazí. Vo verejnom obstarávaní ide o zlegalizovanie toku peňazí do vybraných rúk, na vybrané kontá.

Koľko nás stojí verejné obstarávanie?

Pri zohľadnení, aké peniaze nás samotné verejné obstarávanie stojí, či už jednotlivé konania, alebo celkovo u jednotlivých zadávateľov, alebo pri zohľadnení nákladov na samotný Úrad pre verejné obsstarávanie, je nevyhnutné konštatovať, že pri dosahovaní neobjektívnych výsledkov pri obstarávaniach, sú tieto náklady neefektívne.

Keby si zákon naozaj plnil svoj účel, došlo by k výraznému šetreniu, čo by bolo fajn. Avšak pri tom, ako sa z médií občas dozvedáme, aké sumy išli z verejných zákazok do súkromných firiem. Toto rozhodne nie je možné šetrením nazvať.

Prečo sa rovno nezruší verejné obstarávanie? Veď aj tak, sa zakázky zadávajú ako keby ani neexistovalo. Buď sa verejné obstarávanie obíde, alebo sa ušije na mieru. V oboch prípadoch sa dosiahne želaný výsledok verejného obstarávateľa a vyvoleného uchádzača.

Netvárme sa, že korupcia neexistuje. Bola tu. Je tu a bude tu. Eliminovať sa úplne nedá. Buďme ale objektívny, vždy a všade sa to nedá. Tak ju zlegalizujme.

Netvárme sa, že proti nej bojujeme. Povoľme zadávanie zákaziek aj bez obstarávania vybraným firmám, stanovme napr. pravidlo, že cena takejto zákazky musí zodpovedať konkurenčnej mínus určité percento. A je to v poriadku.

Adriana Horváthová