Daňové úniky: legálne a nelegálne

Pravdepodobne každý daňovník pozná termín optimalizácia daní. Nepochybne je to krajšie pomenovanie skutočnosti, ktorú by asi väčšina daňovníkov nechcela realizovať. Avšak sú k tomu nepriamo nútení.

A taktiež sú nútení dôsledne prispôsobovať svoju činnosť a niekedy aj príjmy tak, aby ich čistý zisk bol maximálny a usporiadanie účtovníctva niekedy „na hrane“.

Ak si teda niekto optimalizuje daň, znamená to, že rozhodne neporušuje zákony, len využíva zákonom predpokladané možnosti – tzv. diery v zákone. Už málokto však vie, že rovnocenným termínom optimalizácie dane je termín „legálny daňový únik“.

Legálny daňový únik

Termín daňová optimalizácia sa používa častejšie ako legálny daňový únik, znie prijateľnejšie. Len málokomu by bolo príjemné požiadať svojho daňového poradcu o „využitie všetkých možností legálneho daňového úniku.“ Legálny daňový únik pritom nelegálny nie je.

Odhliadnuc od konkrétnych riešení daňová optimalizácia stojí na niekoľkých základných všeobecných princípoch:

• využívanie inštitútu nezdaniteľného minima
• rôzne možnosti uplatňovania nákladov, resp. výdavkov, pri rozdielnych právnych formách podnikania – paušálne výdavky, preukázateľné náklady a pod.
• využívanie inštitútu nezdaniteľného príjmu
• rôzne možnosti dosahovania príjmov, najmä v súvislosti so „zdanením“ odvodmi
• využívanie možností oslobodenia od dane
• rôzne typy obchodných zmluvných vzťahov – medzi firmami navzájom ako i medzi firmami a fyzickými osobami.

(ZDROJ: investujme.sk)

TIP: Vďaka overeniu čísla účtu daňovníka sa môže minimalizovať množstvo daňových únikov.

Zákonodarcovia a diery v zákonoch

Zákonodarcom sa ťažko darí vychytávať medzery v zákonoch tak rýchlo, ako rýchlo ich daňovníci objavujú. Je to skoro ako s počítačovými vírusmi. Vyrábajú sa antivírusové či bezpečnostné ochrany, ale aj napriek tomu nevedia vopred odhaliť kroky hackerov.

Rovnako je to aj pri hľadaní dier v zákonoch. Zákonodarcovia sa snažia neustále novelizovať zákony (aj niekoľkokrát ročne) tak, aby ich šili na mieru nedostatkom, ktoré daňové úrady poctivo odhalili.

Zákony sa tak stávajú stále menej prehľadnejšími, náročnejšími na orientáciu nielen pre odborníkov – ekonómov, ale aj pre daňovníkov.

Zákony a financie zahŕňajú množstvo pravidiel a informácií, preto je dobré sa vo svete peňazí čo najlepšie vyznať. V rámci daní je vhodné vedieť, ako sa používa napr. DIČ – daňové identifikačné číslo. Pri dostatku informácií a po ich pochopení sa dá hladko a bezpečne medzi financiami pohybovať.

Kto je vlastne daňovník

„Obyčajný zamestnanec“, „obyčajný podnikateľ“. Jednoducho ten, kto živí seba, živí tento štát.

Podnikateľ ale aj zamestnanec často z nevedomosti, často z obavy náročného administratívneho postupu, alebo jednoducho preto, „aby som radšej niečo nebodaj nepokazil“, nezačnú podnikať vôbec, nevykonávajú činnosti, ktoré by inak robili, nezamestnajú ďalšieho človeka.

Ak už niekto zamestnal napríklad zamestnanca na dohodu prvý raz, vie o čom je reč.

Vysoká administratívna záťaž spolu so zvyšujúcim sa daňovým a odvodovým zaťažením výrazne demotivujú osoby vytvárajúce zisk tento zisk vytvárať. Nepriamo ich nútia dane optimalizovať.

Je to pritom smutné, lebo zameriavajúc sa na tvorbu zisku by boli rozhodne výkonnejší a potrebnejší, ako pri takejto hre na skrývačku.

Pri hľadaní dier v zákonoch raz má na vrch štát, raz daňovník. V otázke napríklad daňových rajov momentálne je skóre 1:0 v prospech daňovníkov. Ale pravdepodobne nie na dlho.

Európska únia už zvažuje napríklad kroky k zabráneniu týchto nemalých únikov zdrojov príjmov štátov. Rozhodujúcim pre zdanenie by sa malo stať tzv. centrum životných záujmov, t.j. miesto, kde skutočne daňovník žije, vykonáva svoju činnosť.

Formálna registrácia sídla nebude z pohľadu daňovej rezidencie postačovať. Možno po prijatí novej právnej úpravy sa skóre obráti v prospech štátov, otázkou je dokedy a s akým efektom. Každá nová právna úprava – akcia vyvolá reakciu.

Pri daňovej povinnosti je očakávanou reakciou zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu, ale zo strany daňovníkov je to často snaha o pravý opak.

Mačka a myš. Vláda rieši daňové úniky „plátaním dier“, to je však až riešenie následku na reakciu daňových subjektov využijúcich zákonné postupy. Dôležitou však v tomto reťazci je príčina.

Prečo je potrebné vyhľadávať diery v zákonoch a následne ich plátať? Keby daňové subjekty nemali problém platiť dane, štát by nemusel neustále striehnuť. Vyriešením príčiny by nepochybne došlo k eliminácií všetkých následkov, otázkou však je, či existuje politická vôľa, spoločenský konsenzus na gentlemanské nastavenie systému.

Tip na článok o ďalších daniach – daň z výhry.