Paušálne výdavky – čo to je a komu sa oplatia

Živnostníci aj podnikatelia musia platiť daň z príjmu odvíjajúcu sa od ich zárobku. Základ dane im môžu znížiť skutočné alebo paušálne výdavky. Paušálne výdavky sa oplatia v prípade, že ich výška presahuje výšku reálnych nákladov. Pri daňovom priznaní si živnostníci môžu z daní odpočítať aj odvody, nezdaniteľnú časť príjmov či bonus na dieťa.

Čo sú to paušálne výdavky

Paušálne výdavky predstavujú spôsob odpočítania výdavkov z príjmov pre živnostníkov. Ide o alternatívu k vedeniu daňovej evidencie. Vďaka paušálnym výdavkom si živnostníci a podnikatelia nemusia viesť podrobnú evidenciu všetkých nákladov. Namiesto toho si z príjmov odpočítajú pevne stanovené percento.

Pre koho sú vhodné paušálne výdavky?

Paušálne výdavky sú pre živnostníkov, ktorí by si radi zjednodušili administratívu spojenú s vedením účtovníctva. Vhodné sú najmä pre tých, ktorí majú v podnikaní len nízke náklady. Prípadne aj pre tých živnostníkov a podnikateľov, ktorí presne nevedia, aké výdavky by si mohli odpočítať.

Paušálne výdavky sa oplatia tým daňovníkom, ktorých skutočné výdavky sú nižšie ako paušálne výdavky. Tí si môžu odpočítať sumu výdavkov vyššiu, ako keby si viedli daňovú evidenciu.

Paušálne výdavky príklad

Ako príklad použitia paušálnych výdavkov poslúži živnostníčka Viera. V roku 2024 zarobila ako samostatne zárobkovo činná osoba 30 000 eur. Ak si uplatní paušálne výdavky, bude to vyzerať takto:

• Paušálne výdavky sú vo výške 60 %, v tomto príklade to teda bude 18 000 eur.
• K tomu si Viera môže pripočítať ešte odvody SZČO za rok 2024, čiže 3 767 eur.
• Spolu má teda výdavky 21 767 eur.
• Koľko je daň z príjmu, sa teda vypočíta z daňového základu: 30 000 mínus 21 767 = 8 233 eur.

Ak má teda Viera skutočné výdavky nižšie ako príklad paušálnych výdavkov, bude jej základ dane nižší, ak použije práve paušálne výdavky.

Treba upozorniť, že výška paušálnych výdavkov je obmedzená na maximálne 20 000 eur za rok. Živnostník sa môže rozhodnúť, či si chce za daný rok viesť daňovú evidenciu alebo si uplatňovať paušálne výdavky.

Daňové priznanie živnostník – špecifiká

Daňové priznanie živnostníka od daňového priznania zamestnanca líši vo viacerých smeroch. Živnostníci používajú daňové priznanie typu B, zamestnanci typ A. Daňové priznanie živnostníkov je rozsiahlejšie a zložitejšie.

Živnostníci si príjmy a výdavky spojené s ich činnosťou evidujú sami. Tieto údaje uvedú v daňovom priznaní. Môžu si pritom uplatniť rôzne úľavy a výdavky – tie im znížia základ dane. Za zamestnancov odvádza daň zamestnávateľ.

Pri daňovom priznaní živnostníci majú nárok na rôzne odpočty. Napríklad odpočty za SZČO odvody, daňový bonus na deti, nezdaniteľná časť základu dane atď.

Paušálne výdavky výpočet

Výpočet paušálnych výdavkov je jednoduchý. Najprv treba spočítať všetky príjmy z podnikania a zo samostatnej zárobkovej činnosti za dané zdaňovacie obdobie. Počítajú sa aj príjmy zo zahraničia.

Výpočet paušálnych výdavkov:

• 60 % z príjmov: Celková suma príjmov sa vynásobí číslom 0,6, čo zodpovedá 60 %.
• Výsledok: Výsledná suma je výška paušálnych výdavkov.

Výsledok výpočtu paušálnych výdavkov však nesmie presiahnuť výšku 20 000 eur. Ak je vypočítaná suma vyššia ako 20 000 eur, môže si podnikateľ či živnostník uplatniť len maximálnu sumu 20 000 eur.

Príklad paušálnych výdavkov

Ak mal pán Milan v roku 2024 príjmy vo výške 25 000 eur, vypočíta si paušálne výdavky nasledovne:

• 60 % z jeho príjmov sa vypočíta ako 25 000 eur * 0,6 = 15 000 eur.

Keďže je táto suma nižšia ako maximálna stanovená výška paušálnych výdavkov, pán Milan si môže uplatniť paušálne výdavky v plnej výške.

Paušálne výdavky sa môžu uplatniť len z príjmov z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti.

Režijný paušál

Režijný paušál predstavuje pevne stanovenú sumu, slúžiacu na pokrytie nákladov spojených s výkonom práce. V praxi sa s režijným paušálom dá stretnúť najčastejšie v súvislosti s právnymi službami, no vyskytuje sa aj v iných odvetviach.

V poskytovaní právnych služieb je režijný paušál dôležitou súčasťou odmeňovania. Pokrýva náklady, ktoré advokátom vznikajú v súvislosti s ich prácou, napríklad:

• Výdavky na komunikáciu: Náklady na telefón, internet, prípadne iné formy komunikácie s klientmi.
• Preprava: Náklady na cestovanie, napríklad na súdne pojednávania či stretnutia s klientmi.
• Administratíva: Náklady na papier, tlač, kopírovanie a iné administratívne činnosti.

Výšku režijného paušálu určuje Ministerstvo spravodlivosti SR. Režijný paušál sa mení podľa priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve. V roku 2025 je výška režijného paušálu 14,84 eur.

Kto ešte používa režijný paušál:

• Exekútori: Režijný paušál u nich slúži na pokrytie nákladov spojených s výkonom exekúcie.
• Súdni znalci: Pokrytie nákladov spojených s výkonom ich činnosti.
• Tlmočníci

Vďaka režijnému paušálu je jednoduché pokryť náklady spojené s výkonom práce. Prispieva tiež k transparentnosti a predvídateľnosti odmeňovania.

Nezdaniteľná časť príjmov

Istá časť príjmov sa nazýva nezdaniteľná časť príjmov. Je to suma, ktorú si platiteľ daní môže od svojich príjmov odpočítať. Až po tomto odpočítaní sa mu vypočíta daň z príjmu. Nezdaniteľná časť príjmov je v podstate suma, z ktorej sa neplatí daň.

Nezdaniteľná časť znižuje daňovú povinnosť. Daň sa zaplatí len zo sumy, ktorá nezdaniteľnú časť prevyšuje. Vďaka tomu si ľudia s nižšími príjmami môžu ponechať väčšiu časť zárobku.

Druhy nezdaniteľných častí

Existuje niekoľko druhov nezdaniteľných častí. Uplatňujú sa v závislosti od situácie daňovníka. Patria sem napríklad:

• Nezdaniteľná časť na daňovníka: Uplatňuje sa automaticky. Výška sa mení podľa životného minima.
• Nezdaniteľná časť na manželku/manžela: Uplatňuje sa, ak manžel/manželka daňovníka má nízke alebo žiadne príjmy.
• Nezdaniteľná časť na deti: Môže sa uplatniť na každé vyživované dieťa.

Podmienky uplatnenia nezdaniteľných častí sa líšia podľa druhu. Preštudovať si ich daňovníci môžu na webe Finančnej správy. Nájdu tam aj kalkulačku, ktorá im pomôže s výpočtom nezdaniteľnej časti.

SZČO odvody

Aj samostatne zárobkovo činná osoba musí platiť odvody. Odvody SZČO sú do dvoch inštitúcií – do zdravotnej a sociálnej poisťovne.

Zdravotná poisťovňa

SZČO odvody sú v podobe povinných mesačných preddavkov na zdravotné poistenie. Ich výška sa líši podľa príjmu v predchádzajúcom roku. Je však stanovený minimálny mesačný preddavok. Ten je v roku 2025 nastavený na 107,25 eur.

Sociálna poisťovňa

Odvody SZČO na sociálne poistenie zahŕňajú nemocenské a dôchodkové poistenie a rezervný fond solidarity. Aj tu sa výška SZČO odvodov odvíja od príjmu. Minimálne sú v roku 2025 stanovené na 237,02 eur mesačne.

Prvý rok nemusí SZČO odvody do Sociálnej poisťovne platiť.

Kedy sa platí daň z príjmu

Daň z príjmu na Slovensku platia zamestnanci, živnostníci, SZČO aj právnické osoby, čiže všetci, ktorí v zdaňovacom období dosiahli príjem nad určitú hranicu. Kedy sa platí daň z príjmu? V roku 2025 je to v prípade, že príjmy za predchádzajúci kalendárny rok presiahli sumu 2 823,24 eura.

Termín na odovzdanie daňového priznania je zvyčajne do konca marca.

Zamestnancom daň z príjmu strháva zamestnávateľ zo mzdy. Väčšinou za nich tiež robí ročné zúčtovanie dane. Živnostníci a podnikatelia musia podať daňové priznania sami.

Koľko je daň z príjmu

To, koľko je daň z príjmu, sa mení v závislosti od výšky príjmu a tiež od toho, či ide o fyzickú, alebo právnickú osobu.

Koľko je daň z príjmu pre fyzické osoby za rok 2024:

• 19 % zo základu dane, ktorého výška nepresiahne 47 537,98 eur,
• 25 % pri presiahnutí tejto sumy.

Koľko je daň z príjmu pre právnické osoby:

• 15 % ak zdaniteľné príjmy neprevyšujú sumu 60 000 eur.
• 21 % ak sú príjmy vyššie ako táto suma.

U živnostníkov je sadzba dane z príjmu ešte viac rozdelená podľa príjmu a výpočet daňového priznania u živnostníka teda môže byť o niečo zložitejší.

Výpočet daňového priznania u živnostníka

Proces vyplnenia daňového priznania u živnostníkov závisí od viacerých faktorov. Predovšetkým treba určiť, či si daňovník uplatní skutočné alebo paušálne výdavky. Taktiež by si mal zistiť, čo si môže živnostník odpísať z daní a ktoré sú nezdaniteľné časti príjmov.

Predprípravou na výpočet daňového priznania u živnostníka musí byť celoročná evidencia všetkých príjmov a výdavkov súvisiacich s podnikaním. K výdavkom sa pridajú aj odvody SZČO do sociálnej a zdravotnej poisťovne.

Kroky výpočtu daňového priznania u živnostníka:

Aký je základ dane

1. Od celkových príjmov sa najprv odpočítajú nezdaniteľné časti, čiže príjmy oslobodené od dane.
2. Od zdaniteľných príjmov sa potom odpočítajú výdavky, skutočné alebo paušálne, a odvody.
3. Výsledok predstavuje základ dane.

Koľko je daň z príjmu

1. Daňovník si musí zistiť/overiť aktuálne sadzby dane pre daný rok. Pre rok 2025 je to 19 % ak základ dane nepresiahne 47 537,98 eur a 25 % ak je vyšší.
2. Podľa tejto sadzby sa vypočíta daň z príjmu, čiže suma, ktorú treba zaplatiť štátu.
3. Ak niekto platil preddavky na daň, v tomto kroku ich odpočíta.

Po výpočte daňového priznania u živnostníka sa pristúpi k jeho podaniu. To je potrebné urobiť zväčša do do 31. marca nasledujúceho roka. Daňové priznanie sa podáva elektronicky cez portál finančnej správy. Je tam aj kalkulačka daňového priznania.

Koľko platí živnostník dane

Sadzba dane je progresívna – to znamená, že to, koľko platí živnostník dane, závisí od toho, koľko zarobí. Pri väčšom príjme sa platí vyššia sadzba.

Živnostník platí tieto dane:

• Daň z príjmu: 19 % alebo 25 % zo základu dane.
• Daň z pridanej hodnoty: Musí ju platiť živnostník v prípade, že jeho obrat za predchádzajúci kalendárny rok presiahli 50 000 eur.

DPH – koľko platí živnostník dane z pridanej hodnoty? Základná sadzba DPH je v roku 2025 stanovená na 23 %, na niektoré tovary a služby sa vzťahujú znížené sadzby 19 % a 5 %.

Okrem spomínaných daní môže živnostník platiť aj iné, napríklad daň z nehnuteľnosti či daň z motorových vozidiel.

Pre presný výpočet, koľko platí živnostník dane, je vhodné použiť kalkulačku daňového priznania na webe Finančnej správy SR, prípadne využiť služby profesionálneho daňového poradcu.

Čo si môže živnostník odpísať z daní

Základ dane a tým pádom aj výslednú daňovú povinnosť môže živnostníkom znížiť viacero vecí. Patria sem daňové výdavky a daňové odpočty.

K výdavkom patrí všetko, čo platil v súvislosti s podnikaním, ako náklady na tovar, materiál, reklamu či mzdy. Môže si tiež vybrať paušálne výdavky.

Daňové odpočty sú to, čo si môže živnostník odpísať z daní. Daňové odpočty sú napríklad:

• Nezdaniteľná časť: Uplatňuje sa automaticky, jej výška závisí od životného minima.
• Nezdaniteľná časť na manžela/manželku: Ak má manžel alebo nízke príjmy alebo nemá žiadne.
• Deti: Nezdaniteľná časť na každé vyživované dieťa.
• Daňový bonus na deti: Živnostník si z daní môže odpísať aj daňový bonus na vyživované deti, pri splnení podmienok.
• Odpočet úrokov z hypotéky: Za určitých podmienok si živnostník môže odpísať aj úroky zaplatené z hypotekárneho úveru.
• Dary na charitu: Od základu dane si môže živnostník odpočítať aj peniaze či majetok použité na charitatívne účely.

Aj pri zisťovaní, čo si môže živnostník odpísať z daní, pomôžu stránky Finančnej správy SR.

Daňové priznanie kalkulačka

Kalkulačka daňového priznania pomôže vypočítať výšku dane z príjmu. Určená je pre fyzické osoby podávajúce daňové priznanie typu A alebo B.

Funkcie kalkulačky daňového priznania:

• Výpočet – koľko je daň z príjmu: Po zadaní údajov o príjmoch, výdavkoch, odpočtoch a úľavách kalkulačka vypočíta výšku dane.
• Odhad dane: Kalkulačka daňového priznania vďaka odhadu výšky dane umožní lepšie si naplánovať financie.
• Kontrola: Vďaka kalkulačke sa dá skontrolovať správnosť údajov v daňovom priznaní. Ak sa výsledok líši, je možné, že je niekde chyba.

Kalkulačky daňového priznania sa dajú nájsť na viacerých miestach na internete. Finančná správa má na svojej stránke kalkulačku pre fyzické osoby. Je spoľahlivá a aktuálna, vychádza z platných zákonov. Kalkulačka daňového priznania býva k dispozícii aj na stránkach daňových poradenských spoločností.

Je dôležité myslieť na to, že výsledok z kalkulačky daňového priznania je len orientačný. Koľko platí živnostník dane sa určí až po podaní daňového priznania.