Vývoj inflácie na Slovensku – aktuálne, kalkulačka a priemerná mzda

Inflácia je jeden z tých pojmov, ktoré sa často objavuje v ekonomických diskusiách, no zároveň môže byť pre mnohých záhadou.

• Čo presne tento ekonomický indikátor znamená?
• Aký má vplyv na každodenný život?
• Ako sa vyvíjala inflácia na Slovensku v nedávnej minulosti?
• Aké sú prognózy pre budúcnosť inflácie na Slovensku?

Čo konkrétne znamená rastúca inflácia pre občanov Slovenska? Ako sa odráža na priemernej mzde?

Vývoj inflácie na Slovensku

Rok 2022 zaznamenal na Slovensku najvýraznejší nárast inflácie od roku 1993, s mierou 12,8 %. Ak sa to porovná s predchádzajúcimi rokmi, inflácia sa výrazne zvýšila, pričom v roku 2020 stúpla len o 1,9 % a o rok neskôr o 3,2 %.

Nárast cien potravín a nealkoholických nápojov a bývania s energiami patril medzi hlavné faktory ovplyvňujúce infláciu. Tieto trendy následne viedli k priemernému nárastu inflácie, ktorý prekročil úroveň 12 %.

V období od novembra 2022 do februára 2023 dosiahla inflácia dokonca hodnotu nad 15 %. Postupný pokles inflácie začal až v marci 2023 a trvalo až do júla, kým sa znovu dostala na jednociferné číslo.

Inflácia v auguste 2023 dosiahla hodnotu 8,9 %. Napriek tomuto poklesu inflácie treba mať na pamäti, že pokles rastu cien neznamená samotný pokles cien. Ešte stále ide len o zmiernenie tempa rastu inflácie.

Tieto dôsledky vývoja inflácie na Slovensku pocítili domácnosti, ktoré museli obmedziť svoje výdavky a niektoré siahli aj na svoje úspory. Reálna hodnota miezd klesala rýchlejšie než tempo rastu inflácie, čo sa odrážalo na životných podmienkach obyvateľstva.

Inflácia a Slovensko v porovnaní s eurozónou

Inflácia v eurozóne síce klesá, no stále sa nachádza ďaleko od dlhodobého cieľa 2 % stanoveného Európskou centrálnou bankou (ECB). V auguste 2023 dosiahla hodnotu 5,2 %, čo však neznamená úplnú cenovú stabilitu v celej eurozóne.

Rôzne krajiny eurozóny sa v súčasnosti stretávajú s iným tempom rastu spotrebiteľských cien, ktoré závisia od mnohých faktorov, ako sú:

• štátne zásahy
• štruktúra spotrebného koša
• úroveň konkurencie v jednotlivých odvetviach

Slovensko sa momentálne nachádza na opačnom konci spektra. Inflácia na Slovensku je už niekoľko mesiacov najvyššia v celej eurozóne a patrí medzi najvyššie v rámci celej EÚ. V auguste 2023 dosiahla v harmonizovanej európskej metodike hodnotu 9,6 %.

Vyššiu infláciu ako Slovensko zaznamenali len Maďarsko a Česko, zatiaľ čo Poľsko má takmer identické hodnoty ako Slovensko. Tento problém s vysokou infláciou nie je iba na Slovensku, je to širší problém strednej alebo východnej Európy.

Priemerná inflácia na Slovensku v roku 2023

Inflácia za celý rok 2023 dosiahla úroveň 10,5 %, čo predstavuje štvrtú najvyššiu hodnotu za posledných 30 rokov v histórii Slovenska. Hoci rast spotrebiteľských cien ešte stále ostal v dvojcifernom tempe, tempo nárastu sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zmiernilo. Priemerný nárast cien:

• potravín s nealkoholickými nápojmi dosiahol viac ako 17 %
• bývania s energiami sa zvýšil o viac ako 9 %
• pohonných sa znížil v priemere o takmer 7 %

Priemerná ročná inflácia na Slovensku za rok 2023 sa zvýšila o 10,5 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Vývoj cien bol v priebehu roka turbulentný, s rastom oscilujúcim od 15 % v prvých mesiacoch až po menej než 6 % v decembri.

Štatistický úrad Slovenskej republiky zverejnil samostatnú informatívnu správu o inflácii za mesiac december. V 12 hlavných odboroch spotrebného koša ceny vo všeobecnosti vzrástli, pričom v piatich z nich dosiahli nárast nad 10 %.

Zaujímavé je, že v šiestich z týchto odborov sa tempo rastu cien spomalilo v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Napríklad v sektore dopravy, kde ceny vzrástli len o 1,2 %, sa prejavil vplyv poklesu cien pohonných hmôt.

Aktuálna Inflácia na Slovensku

Medziročná inflácia na Slovensku sa v januári znížila na 3,9 % z decembrových 5,9 %, predstavujúc tak najnižšiu úroveň od leta 2021. Tento pokles zdražovania sa prejavil najvýraznejšie v sektore bývania s energiami a potravinách. Tieto štatistiky však odzrkadľujú len časť aktuálnej situácie.

Vplyv globálnych faktorov na slovenskú ekonomiku	Slabnúca ekonomická aktivita hlavných obchodných partnerov bude mať kumulatívny negatívny vplyv na slovenskú ekonomiku, a to najmä do konca roku 2026.
Výzva pre fiškálnu politiku	Táto politika sa nachádza na hrane. Situácia je o to zložitejšia, že s problémami sa potýka najmä Nemecko, najväčšia ekonomika v eurozóne.
Predpoklady a varovania ohľadom rozpočtových opatrení	Vládny balíček opatrení bude mať zásadný vplyv na ekonomiku v nasledujúcich obdobiach, ako aj pre aktuálnu infláciu na Slovensku. Tieto opatrenia zahŕňajú zvýšenie príjmov verejných financií, avšak súčasne prinášajú aj viacero výdavkových opatrení, ktoré môžu zhoršiť situáciu verejných financií.
Dobre správy pre slovenské domácnosti	Predikcia centrálnej banky naznačuje, že vďaka vládnym opatreniam by inflácia v budúcom roku mala poklesnúť na približne 2,5 %. Tento pokles je dôsledkom regulovaných cien energií a je pre slovenské domácnosti vítanou správou.

Slovensko, priemerný plat a Štatistický úrad

Priemerný mesačný plat na Slovensku v treťom štvrťroku 2023 vzrástol medziročne o 8,3 %, čo predstavuje hodnotu 1 403 eur. Aj keď sa zohľadní inflácia, klesla len o 0,6 %, čo je najnižší pokles za posledné takmer dva roky. Tieto údaje zverejnil Štatistický úrad SR.

Nominálne rasty platov a pokles inflácie prispeli k tretiemu po sebe nasledujúcemu štvrťroku, kde dochádzalo k zmierneniu poklesu reálnych miezd. Inflácia predtým vyvolala úbytok kúpyschopnosti obyvateľov.

Väčšina z 19 sledovaných odvetví ekonomiky zaznamenala rast reálnych miezd. Avšak najvýraznejšie zníženie, viac ako 6 %, sa pozorovalo v odvetví vzdelávania, štátnej a verejnej správy.

Celkovo v prvých troch štvrťrokoch 2023 stúpla priemerná mesačná mzda medziročne o 9,2 % na hodnotu 1383 eur. Po zohľadnení inflácie však reálne klesla o 2,5 %. Tento pokles reálnych priemerných platov na Slovensku sa však zmiernil na úroveň 0,6 %, čo predstavuje najnižšie znehodnotenie reálnych miezd za posledné dva roky.

Mzdové štruktúry v rôznych regiónoch vykazujú iné úrovne priemernej nominálnej mesačnej mzdy. Napríklad len Bratislavský kraj dosiahol hodnotu nad 2 000 eur. V ostatných krajoch sa priemerná mzda pohybovala od 1 093 eur v Prešovskom kraji do 1 331 eur v Trnavskom kraji.

Priemerná mzda na Slovensku podľa štatistického úradu

Rok	Priemerná mzda	Inflácia
2023	1 383 €	10,5 %
2022	1 304 €	12,8 %
2021	1 211 €	3,2 %
2020	1 133 €	1,9 %
2019	1 092 €	2,7 %
2018	1 013 €	2,5 %
2017	954 €	1,3 %
2016	912 €	-0,5 %
2015	883 €	-0,3 %
2014	858 €	-0,1 %
2013	824 €	1,4 %
2012	805 €	3,6 %
2011	786 €	3,9 %
2010	769 €	1,0 %

Čo znamená pojem inflácia obecne?

Inflácia je ekonomický fenomén, ktorý označuje dlhotrvajúci nárast cien tovarov a služieb a súčasne znižovanie kúpnej sily peňazí v priebehu času. Tento jav má značný vplyv na celú ekonomiku a ovplyvňuje takmer všetky jej sféry, od spotreby a investícií až po úrokové sadzby a politiku centrálnych bánk.

Pre jednotlivcov má inflácia konkrétne dôsledky na ich každodenný život a financie. Ak je inflačná miera vyššia ako úrokové sadzby na úsporách, ľudia môžu za svoje peniaze kúpiť menej tovarov a služieb. To môže viesť k stratám v hodnote ich úspor a zvýšeniu nákladov na život.

Naopak, účasť na finančných nástrojoch, ktoré poskytujú vyššie výnosy, môže pomôcť udržať krok s infláciou alebo dokonca generovať reálny zisk.

Inflácia nie je jednotným javom, ktorý by ovplyvňoval všetkých rovnako. Jej úroveň a dôsledky sú ovplyvnené rôznymi faktormi, ako sú ekonomická politika, úrovne dopytu a ponuky, mzdový rast a globálne trendy. Preto je dôležité porozumieť inflácii a jej možným vplyvom na osobné financie a rozhodovanie.

V očiach verejnosti sa vnímaná inflácia často líši od oficiálnych štatistík. Jednotlivci vnímajú infláciu subjektívne na základe svojich každodenných skúseností s nákupmi a cenami. Tento subjektívny pohľad môže ovplyvniť ich hospodárske rozhodnutia a správanie sa, čo môže ďalej ovplyvniť inflačné trendy.

Ten, kto má väčší záujem o ekonomiku a financie, už pravdepodobne počul o pojme jadrová inflácia. Jednoducho povedané, jadrová inflácia sa zameriava výlučne na samotný vývoj cien a ignoruje administratívne alebo sezónne vplyvy.

Tento indikátor sleduje pohyb cien, na ktoré má priamy vplyv centrálna banka, a poskytuje čistý obraz o raste spotrebiteľských cien bez ohľadu na vnútorné administratívne opatrenia.

Druhy inflácie a ich vplyv na ekonomiku

Inflácia má svoje korene v rôznych faktoroch a príčinách, ktoré ju môžu spôsobiť. Jej rozdelenie na dva základné druhy, a to dopytovú a nákladovú, je nevyhnutné pre porozumenie jej podstaty a účinkov na ekonomický systém.

• Dopytová inflácia vzniká v dôsledku zvýšeného dopytu po tovaroch a službách, čo stimuluje výrobcov k zvyšovaniu cien s cieľom maximalizovať zisky. Tento proces môže byť podporovaný nárastom množstva peňazí v obehu, ktoré rastú rýchlejšie než ekonomika, alebo znížením úrokových sadzieb, ktoré podnecujú banky k zvyšovaniu úverov.
• Nákladová inflácia je spôsobená rôznymi faktormi, ako je napríklad vysoká nezamestnanosť alebo rast nákladov pri nízkom využití zdrojov.

Vplyv inflácie na ekonomiku a financie je značný a rôznorodý. Vysoká miera inflácie môže byť výhodná pre dlžníkov, ktorých záväzky sa reálne znižujú, no zároveň negatívne ovplyvňuje veriteľov. Nízkopríjmové skupiny sú často najviac postihnuté, keďže fixné mzdy a dôchodky reálne klesajú. Vysoká inflácia tiež ovplyvňuje spotrebiteľov, ktorí musia prispôsobiť svoje výdavky na potraviny a základné životné potreby.

Zároveň však môže mať inflácia aj pozitívne aspekty, ako je zvýhodňovanie spotrebiteľov a domácností s majetkom, ktorého hodnota sa zvyšuje. Napriek tomu sa však ekonomika môže spomaliť v dôsledku zníženej výroby a investícií, čo má negatívny vplyv na hospodársky rast.

Inflačná kalkulačka a jej výhody

Inflačná kalkulačka je užitočný nástroj, ktorý umožňuje zistiť, aký vplyv má inflácia na hodnotu financií v priebehu času. Pomocou tejto kalkulačky je možné porovnať, akú hodnotu mali úspory, investície alebo iné finančné prostriedky v minulosti v porovnaní s ich súčasnou hodnotou.

Tento nástroj poskytuje lepšie pochopenie toho, ako inflácia ovplyvňuje vlastné financie a umožňuje plánovať svoje úspory a investície efektívnejšie.

Ako funguje inflačná kalkulačka?

Inflačná kalkulačka berie do úvahy inflačnú mieru a roky, ktoré chce človek porovnať. Na základe týchto údajov potom kalkuluje, aká by mala byť hodnota peňazí dnes, aby sa zachovala ich pôvodná kúpna sila. Takto sa dá získať lepší prehľad o tom, ako sa mení hodnota financií v dôsledku inflácie.

Vývoj inflácie vo svete v roku 2024

Podľa rýchleho odhadu európskeho štatistického úradu Eurostat sa medziročné tempo rastu inflácie v eurozóne v novembri 2023 spomalilo na 2,4 % z predchádzajúcich 2,9 % v októbri. Toto číslo znamená najnižšiu mieru inflácie od júla 2021 a zaostalo aj za prognózami ekonómov, ktorí očakávali pokles rastu spotrebiteľských cien na 2,7 %.

Tento pokles môže byť chápaný ako priblíženie sa miernej inflácie k cieľu Európskej centrálnej banky, ktorá si stanovila hranicu 2 % pre zachovanie cenovej stability.

Jadrová inflácia a očakávaný vplyv na svetovú ekonomiku

Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa nestále ceny potravín a energií a ktorú ECB pozorne sleduje ako lepší ukazovateľ základného trendu, klesla v novembri na 3,6 % zo 4,2 % v októbri. Toto je jej najnižšia úroveň od apríla 2022 a pod prognózami ekonómov, ktorí očakávali hodnotu na úrovni 3,9 %.

Vývoj inflácie a svetová ekonomika sa podľa prognóz mierne spomalí v nasledujúcom roku. Tento pokles tempa rastu bude spôsobený viacerými faktormi, ako je prísnejšia menová politika s vyššími úrokovými sadzbami, vyššia nezamestnanosť a menšia fiškálna podpora.

Disinflačný vývoj by mal pokračovať, čo umožní centrálnym bankám postupne znižovať úrokové sadzby v priebehu polovice roka. Toto prostredie by mohlo byť priaznivé pre investície do dlhopisov.

Očakávané trendy a riziká vo vývoji svetovej

Globálny ekonomický rast by sa mal mierne spomaliť, s hlavným tlakom na rozvinuté krajiny. Napriek tomu, že ekonomika Spojených štátov by mala zostať „robustná“, jej rast sa môže spomaliť. Rozvíjajúce sa krajiny, ako India a Indonézia, by mohli kompenzovať pomalší rast Číny.

Inflačný tlak by mal ďalej poklesnúť, čo by malo viesť k obnoveniu rastu reálnych príjmov domácností a oživeniu ich spotreby. Výhľad na investičnú politiku indikuje postupné znižovanie úrokových sadzieb, čo by malo podporiť investície.

Hoci sa pravdepodobnosť recesie v Spojených štátoch a v eurozóne znižuje, stále existuje riziko. Negatívne riziko môže prísť aj zo strany Číny v podobe krízy realitného sektora alebo geopolitických napätí. Prítomnosť týchto rizík naznačuje potrebu opatrnej investičnej stratégie aj v prostredí relatívne nízkej inflácie a menových politík.