Daňové priznanie – u dôchodcov, vzor a odpočítateľná položka

Musí dôchodca podávať daňové priznanie? Nie vždy je odpoveď jednoznačná. Závisí to od výšky príjmu, typu dôchodku alebo od toho, či dôchodca popri penzii ešte pracuje. Či už ide o starobného, invalidného alebo vdovského dôchodcu, každý prípad má isté špecifiká. Mnohí seniori sa preto pýtajú: Do akej sumy sa nemusí podávať daňové priznanie a aké dane platí pracujúci dôchodca?

Daňové priznanie dôchodca podáva najmä vtedy, keď jeho zdaniteľné príjmy presiahnu zákonom stanovenú hranicu. V roku 2026 je rozhodujúca aj tzv. odpočítateľná položka, ktorá môže daňový základ výrazne znížiť.

Praktickým pomocníkom môže byť aj vzor daňového priznania pre invalidného dôchodcu, ktorý uľahčí vyplnenie formulára. V článku sú spomenuté všetky povinnosti, výnimky a konkrétne príklady, ktoré pomôžu dôchodcom zorientovať sa v daňovej problematike.

---

Obsah článku

---

Daňové priznanie u dôchodcov – kedy sa ho oplatí podať?

Daňové priznanie musí podať dôchodca v prípade, že jeho celkové zdaniteľné príjmy za rok 2025 presiahli zákonom stanovený limit 2 876,90 €. Tento limit sa vzťahuje na všetky zdaniteľné príjmy, ktoré nie sú od dane oslobodené – teda napríklad na príjmy zo zamestnania, podnikania alebo prenájmu.

Dôchodcom sa pritom rozumejú osoby, ktoré sú na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľmi starobného dôchodku, predčasného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku, výsluhového dôchodku, alebo im bol dôchodok (vrátane 13. dôchodku) priznaný počas roka 2025 – a to buď zo Slovenska alebo zo zahraničia.

Kedy sa oplatí podať daňové priznanie pre dôchodcu?

Aj keď dôchodcovi nevzniká zákonná povinnosť podať daňové priznanie (napríklad preto, že jeho príjem zo závislej činnosti bol nižší ako 2 876,90 €), v niektorých prípadoch sa to aj tak oplatí. Ak mu totiž zamestnávateľ počas roka zrážal preddavky na daň, môže si ich dôchodca spätne nárokovať.

V takom prípade sa podáva daňové priznanie typu A a daňový úrad vráti daňový preplatok, ak jeho výška presiahne 5 €. Téma daňového priznania pre dôchodcu sa teda netýka len povinností, no aj výhod – napríklad pri uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane, daňového bonusu na dieťa či pri využití oslobodených príjmov.

Invalidný dôchodca a daňové priznanie – vzor

V prípade, že invalidný dôchodca podáva daňové priznanie, je kľúčové správne určiť, aký typ daňového tlačiva má použiť. V praxi závisí výber typu priznania od toho, z akých zdrojov mal daňovník príjmy.

Invalidný dôchodca a daňové priznanie podľa vzoru typu A sa použije vtedy, ak dôchodca v priebehu zdaňovacieho obdobia dosahoval výlučne príjmy zo závislej činnosti, teda zo zamestnania na pracovnú zmluvu, dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti. Tento typ priznania je jednoduchší a nevyžaduje vedenie podrobného účtovníctva.

Naopak, ak invalidný dôchodca okrem zamestnania získal aj iné zdaniteľné príjmy – napríklad z prenájmu nehnuteľnosti, z predaja majetku, z výhier alebo z vyplatených podielových listov – vtedy musí podať daňové priznanie FO typu B, ktoré slúži na vykazovanie rôznorodých príjmov z viacerých zdrojov.

Invalidný dôchodca a oslobodené príjmy

V kontexte témy invalidný dôchodca a vzor daňového priznania je dôležité pripomenúť, že samotný invalidný dôchodok (tak ako aj iné dôchodkové dávky zo Sociálnej poisťovne alebo zahraničných poisťovní) je od dane z príjmov oslobodený. Medzi oslobodené príjmy patria:

• starobný dôchodok
• predčasný starobný dôchodok
• invalidný dôchodok
• vdovský a vdovecký dôchodok
• sirotský dôchodok
• výsluhový dôchodok
• rodičovský dôchodok

Oslobodenie týchto dávok znamená, že sa do základu dane nezapočítavajú a invalidný dôchodca ich vo svojom daňovom priznaní neuvádza.

Invalidní dôchodcovia, ktorí si nie sú istí výpočtom alebo formou priznania, môžu využiť dostupný vzor daňového priznania pre invalidného dôchodcu, ktorý slúži ako návod na správne vyplnenie jednotlivých položiek. Tento vzor im uľahčí orientáciu v povinnostiach a zároveň zvýši šancu na spätné získanie preplatku na dani.

Osobné údaje: [Meno invalidného dôchodcu] [Adresa invalidného dôchodcu] [Telefón invalidného dôchodcu] [E-mail invalidného dôchodcu] Údaje o príjmoch: [Zoznam všetkých príjmov, vrátane dôchodku a iných dávok] Úvod: Tento formulár je určený na podanie daňového priznania pre invalidných dôchodcov a poskytuje rámec pre vykazovanie všetkých relevantných informácií. Článok 1: Účel podania priznania Účelom tohto priznania je správne vykazovanie všetkých príjmov a dosiahnutie spravodlivého zdanenia. Článok 2: Povinnosti invalidného dôchodcu Invalidný dôchodca je povinný: a) Podávať priznanie do určeného termínu. b) Udržiavať si všetky potrebné doklady o príjmoch a výdavkoch. Článok 3: Iné právne povinnosti Invalidný dôchodca musí: a) Informovať daňový úrad o akýchkoľvek zmenách týkajúcich sa osobných alebo príjmových údajov. b) Zostať informovaný o zmenách v daňových zákonoch. Článok 4: Doba platnosti priznania Toto priznanie je platné po dobu jedného roka od dátumu podania a účinnosti daňových návrhov. Článok 5: Kontrola a opravy V prípade chýb v priznaní je invalidný dôchodca povinný podať opravené priznanie do [Dátum]. Vyhotovené v [Mesto], [Dátum]. S pozdravom, [Podpis invalidného dôchodcu] [Meno invalidného dôchodcu]

Aké dane platí pracujúci dôchodca v roku 2026?

Otázka „Aké dane platí pracujúci dôchodca?“ je každoročne aktuálna najmä v období podávania daňových priznaní. Mnohí dôchodcovia si popri poberaní penzie privyrábajú, teda pracujú na hlavný pracovný pomer, dohodu alebo podnikajú. Aké sú daňové povinnosti takýchto osôb v roku 2026?

Dôchodok ako nezdrojovaný príjem – zdaňuje sa?

Samotný dôchodok (starobný, predčasný, invalidný, výsluhový, vdovský, sirotský či rodičovský) nie je predmetom dane z príjmu. Teda žiadny pracujúci dôchodca neplatí daň zo sumy, ktorú mu vypláca Sociálna poisťovňa ako dôchodok.

Táto suma sa síce uvádza v daňovom priznaní, avšak slúži len na výpočet nezdaniteľného základu dane – ovplyvňuje ho smerom nadol.

Kedy musí pracujúci dôchodca podať daňové priznanie?

Povinnosť podať daňové priznanie majú pracujúci dôchodcovia, ktorých zdaniteľné príjmy za rok 2025 prekročili sumu 2 876,90 €. Do tejto sumy sa započítavajú napríklad príjmy zo:

• závislej činnosti (zamestnanie)
• dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
• podnikania a samostatnej zárobkovej činnosti
• prenájmu nehnuteľnosti
• kapitálového majetku (dividendy, úroky)
• výhier a iných príležitostných príjmov

Nezdaniteľná časť základu dane – kto má a kto nemá nárok?

Rozhodujúcim faktorom je, či bol dôchodca poberateľom starobného dôchodku už k 1. januáru daného roka:

Príklad zo života

Dôchodkyne Jana a Dana pracujú na hlavný pracovný pomer. Jana sa stala dôchodkyňou v máji 2025, Dana už v júni 2024. Obe pracujú aj v roku 2026. Aké dane teda zaplatí pracujúci dôchodca v ich prípade?

Položka	Jana (dôchodkyňa od 05/2025)	Dana (dôchodkyňa od 06/2024)
Stav k 1.1.2026	poberateľka dôchodku	poberateľka dôchodku
Nárok na nezdaniteľnú časť v 2026	nie	nie
Daňová povinnosť	vyššia	vyššia

V roku 2026 oboje dôchodkyne musia mzdovému oddeleniu oznámiť, že sú k 1. januáru poberateľkami dôchodku, aby si zamestnávateľ neuplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane. V opačnom prípade im hrozí nedoplatok na dani, ktorý sa môže pohybovať v stovkách eur.

Ako to oznámiť zamestnávateľovi?

Podľa § 11 ods. 2 písm. a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je povinnosťou dôchodcu informovať zamestnávateľa o tom, že už k 1. januáru daného roka poberá dôchodok.

K oznámeniu priloží rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní dôchodku. Mzdová účtovníčka následne v účtovnom systéme prestane uplatňovať nezdaniteľnú časť základu dane.

Práca na dohodu a odvodová úľava

Ďalším špecifikom, ktoré treba pri otázke aké dane platí pracujúci dôchodca spomenúť, je práca na dohodu. Dôchodca môže využiť odvodovú úľavu – tzv. „Dohodu s oslobodením od odvodov do výšky 200 eur mesačne“, čo však neoslobodzuje od dane z príjmu. Zdaňovanie sa riadi rovnakými pravidlami ako pri zamestnancoch – či už ide o dohodu alebo trvalý pracovný pomer.

Do akej sumy sa nemusí podávať daňové priznanie?

Jedna z najčastejších otázok daňovníkov znie: Do akej sumy sa nemusí podávať daňové priznanie? Odpoveď závisí predovšetkým od výšky zdaniteľných príjmov fyzickej osoby a typu príjmu.

Platí, že fyzická osoba – nepodnikateľ nemusí podávať daňové priznanie, ak jej príjmy zo závislej činnosti (napr. zo zamestnania) nepresiahli sumu 2 876,90 € a zároveň požiadala zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane.

Ak si niekto kladie otázku „Do akej sumy sa nemusí podávať daňové priznanie?“ aj ako podnikateľ, odpoveď je podobná. Fyzická osoba – podnikateľ nemá povinnosť podať daňové priznanie, ak jej zdaniteľné príjmy za celý rok 2025 neprekročili polovicu nezdaniteľnej časti základu dane, teda tiež 2 876,90 €. Táto hranica predstavuje 50 % z celkovej nezdaniteľnej časti, ktorá je pre rok 2025 stanovená na 5 753,79 €.

Výnimky, ktoré môžu zmeniť povinnosť

Aj keď osoba neprekročí uvedený limit, daňové priznanie musí podať v prípade, že:

• dosiahla daňovú stratu
• alebo ju na to vyzve správca dane

Z tohto dôvodu nestačí poznať len odpoveď na otázku „Do akej sumy sa nemusí podávať daňové priznanie?“, no aj vedieť rozoznať typy príjmov, ktoré sa do tejto hranice započítavajú.

Čo sa počíta do zdaniteľných príjmov?

Zdaniteľné príjmy sú všetky príjmy, ktoré podliehajú dani, a teda nie sú od dane oslobodené. Do výpočtu sa zahŕňajú aj príjmy zo zahraničia, ak ide o slovenského daňového rezidenta. Príjmy, ktoré sa do dane nezapočítavajú, zahŕňajú napríklad:

• dedičstvá a dary
• sociálne dávky
• dôchodky
• niektoré výhry, plnenia zo zdravotných poisťovní a ďalšie oslobodené položky podľa § 9 zákona o dani z príjmov

Takisto príjem z predaja nehnuteľnosti je oslobodený, ak bola nehnuteľnosť vo vlastníctve daňovníka viac ako 5 rokov.

Odpočítateľná položka a výhody pre dôchodcov pracujúcich na dohodu

Odpočítateľná položka zohráva dôležitú úlohu pri zamestnávaní dôchodcov na dohodu. Ide o výrazné finančné zvýhodnenie, ktoré znižuje sociálne odvody nielen samotným dôchodcom, no aj ich zamestnávateľom.

Vďaka tomu sa práca na dohodu stáva atraktívnejšou formou zárobku počas dôchodku. Dôchodcovia si môžu uplatniť odpočítateľnú položku na sociálne poistenie v dvoch prípadoch:

1. Pri dohode o pracovnej činnosti alebo dohode o vykonaní práce:
   • Túto odpočítateľnú položku vo výške 200 € mesačne si môžu uplatniť tí, ktorí poberajú starobný, predčasný starobný, invalidný, výsluhový dôchodok s dovŕšeným dôchodkovým vekom alebo invalidný výsluhový dôchodok.
   • Táto suma sa odpočíta z vymeriavacieho základu, a tým sa znižujú odvody do Sociálnej poisťovne – pre zamestnanca aj zamestnávateľa.
   • Pozor však, odpočítateľnú položku je možné uplatniť len na jednu dohodu mesačne, a to po predložení oznámenia a čestného vyhlásenia Sociálnej poisťovni.
2. Pri sezónnych prácach na dohodu o pracovnej činnosti:
   • V tomto prípade je odpočítateľná položka ešte výhodnejšia – v roku 2026 to je až 762 € mesačne (oproti roku 2025, kedy to bolo 715 €).
   • Jej uplatnenie je automatické, bez potreby čestných vyhlásení.
   • Znižuje vymeriavací základ na starobné a nezamestnanecké poistenie pre všetkých zamestnancov bez ohľadu na to, či sú dôchodcami.

Odpočítateľná položka ako ochrana pred pozastavením dôchodku

Osobitnú pozornosť si zasluhujú poberatelia predčasného starobného dôchodku. Ak začnú pracovať na dohodu a vznikne im dôchodkové poistenie (napríklad ako zamestnancom alebo SZČO), Sociálna poisťovňa im výplatu dôchodku pozastaví.

Existuje však výnimka – ak takýto dôchodca pracuje na dohodu a uplatní si odpočítateľnú položku vo výške 200 €, môže si legálne privyrobiť bez straty dôchodku, a to za predpokladu, že jeho ročný príjem z tejto dohody neprekročí 2 400 €. Po jeho prekročení Sociálna poisťovňa dôchodok pozastaví do konca kalendárneho roka.

Odpočítateľná položka šetrí aj na zdravotných odvodoch

Ďalším pozitívnym aspektom práce na dohodu pre dôchodcov je, že zdravotné poistenie sa z týchto dohôd neplatí. Platí to pre starobných, predčasných starobných aj invalidných dôchodcov, ktorí pracujú na dohodu o vykonaní práce, pracovnej činnosti alebo sezónnej práci.

Vďaka uplatnenej odpočítateľnej položke tak zamestnávateľ aj zamestnanec ušetria aj na zdravotných odvodoch – neplatia ich vôbec.

Čo ovplyvňuje výšku vdovského dôchodku?

Vdovská výška, teda konkrétna suma vdovského dôchodku, je určená ako 60 % dôchodku, ktorý poberal alebo na ktorý by mal nárok nebohý manžel. Ide o dávku z dôchodkového poistenia, na ktorú má nárok len pozostalý manžel alebo manželka – nie deti ani partneri bez právne uzavretého manželstva.

Kedy vzniká nárok na vdovský dôchodok?

Podmienky nároku sú definované Sociálnou poisťovňou a musia byť splnené viaceré faktory. Vdovský dôchodok môže byť priznaný, ak zosnulý ku dňu smrti:

• poberal starobný dôchodok
• poberal invalidný dôchodok
• mal nárok na predčasný starobný dôchodok
• nespĺňal tieto podmienky, avšak splnil podmienky na priznanie starobného dôchodku
• prípadne zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na priznanie invalidného dôchodku

Nárok na vdovský dôchodok nevzniká, ak bol manželský zväzok právne zrušený (rozvod) alebo ak osoba žila s partnerom ako družka či druh, hoci aj s deťmi – v takom prípade môže byť priznaný iba sirotský dôchodok deťom.

Ako sa počíta vdovská výška dôchodku?

Výpočet vdovského dôchodku sa vykonáva podľa nasledujúceho vzorca:

1. Zistiť výšku dôchodku, ktorú poberal alebo by poberal zosnulý.
2. Túto sumu vydeliť 100.
3. Výsledok následne vynásobiť číslom 60.

Príklad: Ak mal zosnulý manžel starobný dôchodok vo výške 700 €, vdovská výška bude 60 % z tejto sumy, teda 420 € mesačne. V roku 2026 nedošlo k legislatívnemu zvýšeniu výšky vdovského dôchodku.

Vdovská výška a dane

Je dôležité vedieť, že vdovský dôchodok patrí medzi zdaniteľné príjmy. To znamená, že môže byť predmetom dane z príjmu, a to podľa zákona o dani z príjmov. Výška zdanenia závisí od:

• celkového ročného príjmu poberateľa
• uplatnených nezdaniteľných častí
• osobných daňových preferencií

V praxi to znamená, že ak vdovská výška spolu s inými dôchodkovými dávkami presiahne stanovený limit, poberateľ je povinný podať daňové priznanie.

Výška vdovského je kľúčovým finančným nástrojom sociálneho zabezpečenia, ktorý pomáha pozostalým manželom preklenúť náročné obdobie po strate partnera. Presná výška závisí od dôchodku zosnulého, aktuálnych zákonných úprav a daňových pravidiel.

Preto je vhodné obrátiť sa na Sociálnu poisťovňu, ktorá poskytne individuálny výpočet a zároveň poradí, ako správne postupovať pri podaní žiadosti o túto dávku.