Úspešní autori sú diskriminovaní, ostatní sa tiež neusmievajú

Ak už niekedy bol niekto z vás napríklad vo Viedni v špecializovanom kníhkupectve, určite od údivu zabudol zavrieť ústa. Ja som takto bola v kníhkupectve špecializovanom na právnickú literatúru.

Toľko publikácií je u nás na jednom mieste asi len v knižniciach, pričom väčšina z toho je už neaktuálna. V slovenskom kníhkupectve sa vám síce podarí nájsť jedno oddelenie, ale aj tak je väčšina diel od českých autorov.

Predpokladom, prečo tomu tak bolo doposiaľ, je pravdepodobne aj personálny nedostatok kvalitných autorov. A v neposlednom rade aj nedocenená práca autorov.

Ak má niekto napísať kvalitnú napríklad odbornú publikáciu, musí ísť o skutočného odborníka v danej oblasti a strávi nad ňou nezaplatiteľné množstvo hodín. A ak už odborníkom je, nie je odkázaný na autorský honorár.

Písanie je pre väčšinu našich autorov skôr o nadšení pre písanie a možno trochu o prestíži.

Takže, keď sme už nejakého autora „vypiplali“ a stal sa úspešným, vrhnime sa na jeho príjmy. Spravme z neho SZČO, pýtajme od neho odvody, znížme mu výdavky, núťme ho viesť účtovníctvo, vypisovať daňové priznania, komunikovať so sociálnou a zdravotnou poisťovňou.

Motivácia autorov sa vytráca ešte viac ako doposiaľ. A to pritom vedenie nášho štátu stále proklamuje zjednodušenie administratívy, zníženie zaťaženia podnikateľov.

Niečo vyhlasovať a iné vykonať?

Na to sme si už zvykli. Ale dotknúť sa tak citlivej skupiny, ako sú autori, naozaj nie je možné označiť za fér.

Autori prispievajú k informovanosti (novinári), ku vzdelaniu (autori odborných článkov a publikácií), k zábave (scénaristi, beletristi, speváci a ostatní umelci). Sú preto pre spoločnosť jednoznačným prínosom, sú nedoceniteľní, lebo ich vlohy sú darom.

Autor nie je podnikateľ

Nie je preto odôvodnené začať ich stavať na úroveň podnikateľov. Jediným spoločným menovateľom je odmena, ale aj tá je len sporadická. Autori väčšinou nevykonávajú svoju činnosť sústavne, skôr príležitostne a obvykle popri zamestnaní, alebo naozajstnom podnikaní.

Autori s nižšími príjmami ako tí vyššie uvedení úspešní, síce majú aj naďalej možnosť, aby im vydavateľ zrazil daň zrážkou odviedol 2% do literárneho fondu, avšak v tomto prípade si nemôžu uplatniť 40%-né výdavky tak, ako to mohli urobiť doposiaľ. S príjmom však už nebudú mať žiadne ďalšie starosti.

Ak sa však autor bude chcieť venovať aj úradom, vyplňovaniu tlačív a sledovaniu či náhodou vláda nepripraví ďalšie prekvapenie, môže si uplatňovať 40%-né výdavky. Musí však platiť okrem účtovníka aj odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne.

Rovnakú sumu dosiahnu paušálne výdavky u autorov, ktorí zarobia do 12.600 eur. Čo mu však možno ušetrí uplatnenie paušálnych výdavkov, zaplatí na povinných odvodoch.

Takže milí autori, ak ste sa už aj zorientovali vo svojich právach a povinnostiach, to neznamená, že máte vyhraté. Pri dnes obvyklých vládnych darčekoch nestrácajte záujem o slovenskú realitu, aby vám neunikla povinnosť v budúcnosti.

Nezabudnite sledovať legislatívu, nezabudnite si plniť administratívne povinnosti, na pokutách a penále štát tiež zarába rád!