Právne úkony manželov v rámci bezpodielového spoluvlastníctva

Ustanovenie § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vzájomné vzťahy manželov a tretích osôb s ohľadom na dispozičné úkony bezpodielových spoluvlastníkov.

Vo vzťahu k tretím osobám zakladá aktívnu alebo pasívnu solidaritu manželov z platných právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí.

Tento dôsledok nastáva bez ohľadu na to, či právny úkon týkajúci sa spoločných vecí urobil jeden z manželov alebo obaja manželia spoločne, a či išlo o bežnú záležitosť alebo o inú než bežnú vec.

V zmysle tohto ustanovenia sa na platnosť právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí a  urobeného len jedným z manželov, vyžaduje súhlas druhého manžela. A to v prípade ak ide o inú než bežnú záležitosť.

Nedostatok súhlasu

Nedostatok tohto súhlasu má za následok neplatnosť právneho úkonu, pričom v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka ide o relatívnu neplatnosť.

To znamená, že právny úkon, ktorý nemožno považovať za vybavovanie bežnej záležitosti, uskutočnený iba jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela, sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je ním dotknutý, nedovolá jeho neplatnosti.

Základná podmienka

Základnou podmienkou aplikácie ustanovenia § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka na konkrétny prípad je však existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí.

Pokiaľ táto podmienka nie je splnená, sú úvahy o tom, či v konkrétnych okolnostiach išlo o bežnú alebo nie bežnú záležitosť. A teda či k právnemu úkonu bol alebo nebol potrebný súhlas druhého manžela, bezpredmetné.

Právne úkony týkajúce sa spoločných vecí

Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy.

Týmto predmetom podľa platnej právnej úpravy môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda iba veci v právnom zmysle. Ide o ovládateľné hmotné  predmety a ovládateľné prírodné sily, ktoré slúžia potrebám ľudí.

Za predmet vlastníctva a teda ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa preto nepovažujú pohľadávky a záväzky, ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov.

Na  tomto závere nič nemení to, že pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných pohľadávok a záväzkov manželov podľa zásad platných pre  vyporiadanie tohto spoluvlastníctva.

Podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov, ručiteľský záväzok jedného z manželov alebo zmluva o výpožičke uzavretá len jedným z manželov.

Pri nezmenenej právnej úprave predmetu bezpodielového  spoluvlastníctva manželov sú tieto závery súdnej praxe stále použiteľné. Rovnaký záver platí  aj pre zmluvu o  pristúpení k dlhu uzavretú len jedným z manželov.

I keď pri uvedených  právnych úkonoch ide o rozdielne právne inštitúty, z hľadiska ustanovenia § 145  Občianskeho  zákonníka je pre ne charakteristické to, že sa priamo netýkajú predmetu bezpodielového  spoluvlastníctva, teda spoločných vecí, preto je aplikácia tohto ustanovenia v súvislosti s nimi  vylúčená.

Keďže ani zmluva o pristúpení k dlhu uzavretá len jedným z manželov sa bezprostredne nedotýka predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je právnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí.

Rozsudok NS SR zo dňa 29.06.2011, sp. zn. 234/2010

ZDROJ: NS SR, http://nssr.blox.sk/blox/cms/portal/sk/rozhodnutia