Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania

Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania z hľadiska svojej právnej povahy ako mimoriadny prostriedok má charakter dozorového opravného prostriedku.

Preskúmanie rozhodnutia v mimoodvolacom konaní sa môže vzťahovať na všetky druhy rozhodnutí vydaných v správnom konaní vrátane rozhodnutí vydaných v rámci uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov.

Predmetom preskúmania rozhodnutia môžu byť nielen rozhodnutia vo veci, ale aj procesné rozhodnutia. Spravidla tie, proti ktorým správny poriadok pripúšťa opravný prostriedok.

Tie, proti ktorým sa opravný prostriedok nepripúšťa, sa preskúmavajú až v rámci odvolania proti meritórnemu rozhodnutiu.

Dôvodom na uplatnenie preskúmania rozhodnutia v mimoodvolacom konaní je jeho nezákonnosť. Do úvahy teda neprichádza preskúmanie rozhodnutí nesprávnych, neúčelných a nehospodárnych, ak neodporujú zákonom.

Na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nie je právny nárok.

Predpokladom na uplatnenie tohto opravného prostriedku je právoplatnosť rozhodnutia. To bez ohľadu na skutočnosť, či ide o rozhodnutie prvostupňového orgánu alebo až druhostupňového orgánu.

Kto môže dať podnet na prekúmanie rozhodnutia

Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania môže dať ktokoľvek, nielen účastník konania.

Podnet ktoréhokoľvek subjektu podaný mimo odvolacieho konania nemá povahu podania, ktorým sa začína správne konanie (§ 19). Ak správny orgán nezistí dôvod na preskúmanie rozhodnutia, vybaví vec neformálnym oznámením.

Podnetom na začatie konania podaným fyzickou alebo právnickou osobou môže byť buď podanie, ktoré je takto výslovne označené, alebo podanie sťažnosti podľa osobitného zákona.

Kedy sa začína konanie o preskúmanie rozhodnutia

Konanie o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa začína dňom, keď orgán nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, urobil prvý úkon smerujúci k preskúmaniu rozhodnutia.

Správny poriadok výslovne neustanovuje procesný postup pri preskúmavaní rozhodnutí mimo odvolacieho konania. Uvádza len finálne formy, do ktorých môže toto konanie vyústiť.

Ide o to, či pri preskúmavaní pôvodného rozhodnutia sa postupuje podľa správneho poriadku alebo až do vydania nového rozhodnutia sa postupuje neformálne.

Formálny procesný postup pri preskúmavaní rozhodnutí mimo odvolacieho konania je modifikovaný dvoma skutočnosťami.

Preskúmavanie je z hľadiska svojej podstaty dozorovým prostriedkom a obsahom tohto inštitútu je preskúmavanie právnych nedostatkov. Ide o odstraňovanie rozporov rozhodnutí so zákonmi a inými všeobecne záväznými predpismi.

Všeobecne záväzné právne predpisy

Všeobecne záväznými právnymi predpismi sa rozumejú nariadenia vlády, vyhlášky, výnosy a opatrenia ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy, ktoré boli vyhlásené alebo oznámené v Zbierke zákonov.

Vyhlasovanie všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a vyhlasovanie všeobecne záväzných nariadení obcí upravujú osobitné predpisy.

Vyhlášky špecializovaných obvodných a krajských úradov nadobúdajú platnosť uverejnením oznámenia o ich vydaní vo Vestníku vlády Slovenskej republiky.

Účinnosť nadobúdajú najskôr dňom vyhlásenia vo Vestníku vlády Slovenskej republiky, ak v nich nie je ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti.

Na základe výsledkov preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania správny orgán rozhodnutie zruší alebo zmení. Či dôjde k zrušeniu alebo k zmene rozhodnutia, posúdi správny orgán podľa okolností konkrétneho prípadu. Dôvodom na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia môže byť len nezákonnosť rozhodnutia.

Výsledkom mimo odvolacieho konania je vydanie rozhodnutia, ak sa preskúmavané rozhodnutie s konečnou platnosťou zruší alebo ak sa preskúmavané rozhodnutie zruší a vec sa vráti späť správnemu orgánu, ktorý pôvodné rozhodnutie vydal, na nové konanie a rozhodnutie.

Pri preskúmavaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania správny orgán vychádza zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia. Nezákonnosť rozhodnutia teda musela existovať už v čase vydania rozhodnutia. Do úvahy preto nemožno brať ani zmenu právnych predpisov, ku ktorej došlo po vydaní rozhodnutia.