Dobrovoľne nezamestnaná osoba – platba odvodov

Dobrovoľne nezamestnaná osoba môže byť napríklad žena v domácnosti, milionár, ktorý si užíva svoje peniaze či jednotlivci s pasívnymi príjmami z podielov vo firmách a podobne. Niekedy však ide aj o osoby, ktoré si prácu nechcú hľadať z rôznych iných dôvodov. Ak je človek dobrovoľne nezamestnaný v roku 2023, stále má určité povinnosti týkajúce sa odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne.

Dobrovoľne nezamestnanou osobou môže byť aj človek, ktorý nespolupracuje s úradom práce pri hľadaní zamestnania. Ten ho potom vyradí z evidenciou uchádzačov o zamestnanie. Samozrejme j možné opustiť tento register dobrovoľne ak už záujemca stratil nádej na hľadanie práce touto formou a nechce sa neustále prihlasovať na úrade práce.

Dostať sa opätovne na tento zoznam je možné až po polročnej prestávke. Počas tejto doby musí ako samoplatca zaplatiť odvody z vlastného vrecka. Spravidla nejde o osobu v hmotnej núdzi.

Dobrovoľne nezamestnaný a odvody do sociálnej poisťovne

Dobrovoľne nezamestnaná osoba nie je zaviazaná ku plateniu sociálneho poistenia. No to však neznamená, že si odvody platiť nemôže. Dobrovoľne nezamestnaný a odvody do sociálnej poisťovne môžu byť z pohľadu budúcnosti dôležité. Neplatenie nemocenského a dôchodkového poistenia predstavuje určité riziko. Preto je tu možnosť platiť ako samoplatca odvody dobrovoľne.

Dobrovoľné poistenie si môže platiť osoba od svojich 16 rokov, za predpokladu trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, či už prostredníctvom trvalého alebo prechodného pobytu. Tento systém umožňuje dobrovoľné poistenie aj pre osoby, ktoré sú v stave nezamestnanosti.

Dobrovoľne nezamestnaný odvody do sociálnej poisťovne:

  • dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie + dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti
  • dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie
  • dobrovoľné dôchodkové poistenie

Len penzisti predstavujú výnimku, keďže sú obmedzení vo výbere zo všetkých dostupných možností a kombinácií sociálneho poistenia.

Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti

Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti môže zabezpečiť vyplácanie rôznych dávok. Jeho účelom je nahradiť, aspoň do istej miery, zárobok v čase nezamestnanosti. Človek nikdy nevie, ako dlho bude nezamestnaný dobrovoľne. Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti využijú tí, ktorí budú v čase hľadania práce evidovaní v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

Dobrovoľné dôchodkové poistenie

Koľko platí dobrovoľne nezamestnaný sa mení každý rok a treba si to overovať v sociálnej poisťovni. Ak je človek registrovaný ako dobrovoľne poistená osoba, dostane vyúčtovanie a výšku preddavku na ďalší rok. Účelom tohto poistenia je zabezpečiť príjem aj v dôchodcovskom veku, prípadne pri poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť spôsobeného napríklad chorobou, úrazom a podobne.

V rámci dôchodkového poistenia existujú dva podsystémy – starobné poistenie a invalidné poistenie. Ak je človek nezamestnaný, práca na dohodu a odvody toto nepokryjú. Musia sa platiť dobrovoľne.

Dobrovoľné nemocenské poistenie

Dobrovoľné nemocenské poistenie má nahradiť príjem pri strate práce alebo zníženia príjmu v čase pracovnej neschopnosti. Platí to aj pre obdobie tehotenstva a materskej. Kto platí odvody za nezamestnaného? Keďže ide o dobrovoľné poistenie platí si ich nezamestnaný sám, ak chce.

Netreba si však mýliť zdravotné a nemocenské poistenie. Odvody na zdravotné poistenie sa platia zdravotnej poisťovni, nemocenské Sociálnej poisťovni. Jedno však majú spoločné a síce to, kto platí zdravotné poistenie za nezamestnaného. Aj v tomto prípade je to nezamestnaný.

Dobrovoľné nemocenské poistenie má nahradiť príjem pri strate práce alebo zníženia príjmu v čase pracovnej neschopnosti.

Oplatí sa platiť dobrovoľné odvody?

Sociálne poistenie je záväznou formou verejného poistenia, ktorá umožňuje občanom zabezpečiť sa pred rôznymi rizikovými situáciami v živote. To zahŕňa nielen platenie príspevkov, ale aj možnosť získavania dávok v čase potreby, napríklad pri chorobe, výpovedi z práce, či dosiahnutí dôchodkového veku. Sociálne poistenie teda predstavuje istotu v čase, keď vaše príjmy môžu byť ohrozené.

Ak je niekto zamestnaný, zamestnávatelia odvádzajú z hrubého platu príspevky na toto poistenie. Vo vybraných situáciách, ako napríklad počas materskej dovolenky, to robí aj štát. Napriek tomu existujú obdobia, kedy sa nikto nestará o poistenie, a preto je rozumné uvažovať o možnosti dobrovoľne sa poistiť.

Poistné platby, ktoré sa v tomto období uhradia sa započítavajú pri posudzovaní nárokov na dávky od Sociálnej poisťovne. Pre tých, ktorí sú momentálne nezamestnaní a evidovaní na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v kategórii uchádzačov o zamestnanie, dobrovoľné poistenie môže byť rozumnou voľbou.

Okrem toho je vhodné pre študentov, ktorí dosiahli vek 16 rokov, absolventov škôl bez aktuálneho zamestnania, a pre ženy, ktoré plánujú materskú dovolenku a momentálne nepracujú. Toto poistenie môže byť výhodné aj pre dobrovoľne nezamestnaných jednotlivcov.

Samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých príjmy nepresahujú zákonom stanovený limit pre povinné poistenie, si taktiež môžu dobrovoľne uplatniť toto poistenie.

Ďalej je táto možnosť vhodná pre osoby, ktoré nie sú povinné platiť povinné sociálne poistenie, a pre ženy, ktoré dostávajú rodičovský príspevok pri svojom prvom dieťati, avšak ukončili zamestnanie počas materskej alebo rodičovskej dovolenky pri tomto dieťati. Odvody môžu mať vplyv aj na jednorazový príspevok na dieťa.

Dobrovoľne nezamestnaný a zdravotné poistenie

Kto platí zdravotné poistenie za nezamestnaného? Závisí na dôvode nezamestnanosti. Povinnosť platiť zdravotné odvody je viazaná na každého jednotlivca s výnimkou tých, ktorí sú poistení cez štátny systém alebo tí, ktorí nájdu prácu v zahraničí pod iným zdravotným systémom. To znamená, že aj jednotlivec vo fáze dobrovoľnej nezamestnanosti musí uhrádzať zdravotné odvody.

Dobrovoľne nezamestnaný 2023 musí zdravotné poistenie zaplatiť vo výške, ktorá je v danom roku vypočítaná ako minimálna. Minimálna preddavková platba by mala predstavovať 14 % polovice priemernej mesačnej mzdy. Pre osoby so zdravotným postihnutím sa tento základ redukuje na polovicu minimálneho preddavku.

Záväzky voči zdravotnej poisťovni zahŕňajú:

  • nahlásiť poisťovni akékoľvek zmeny v osobných údajoch do 8 dní, pokiaľ poistenec nie je občanom Slovenskej republiky (meno, priezvisko, adresa, rodné číslo)
  • pravidelne uhradiť preddavok poistného v stanovenej výške
  • informovať poisťovňu o okolnostiach rozhodujúcich o ukončení verejného zdravotného poistenia
  • splniť si povinnosti súvisiace s ročným rozúčtovaním
  • nahlásiť vznik alebo zánik povinnosti platiť poistné napríklad zamestnávateľom
  • uchovávať dôležité dokumenty týkajúce sa určenia poistného základu najmenej 10 rokov
  • oznamovať aj faktory ovplyvňujúce zmenu výšky poistného (napr. pri nástupe zdravotného postihnutia)
  • spolupracovať s poisťovňou pri jej kontrole a poskytnúť relevantné účtovné a iné dokumenty súvisiace s poistným

Zdravotné poistenie pre samoplatcu má v roku 2023 minimálnu výšku 84,77 eur mesačne.

Štát platí poistné za osoby, ktoré si ho nedokážu platiť za seba samé. Sú to napríklad dôchodcovia alebo deti, ktoré nie sú ekonomicky aktívne. Koľko platí dobrovoľne nezamestnaný do zdravotnej poisťovne sa každý rok mení. Na otázku kto platí odvody za nezamestnaného je v prípade zdravotného poistenia odpoveď jasná, platí si ich sám. Dobrovoľne nezamestnaný musí mať zdravotné poistenie.

Dobrovoľné zdravotné poistenie teda v podstate neexistuje. Musí ho zaplatiť každý bez ohľadu na to, či je podnikateľ, živnostník, zamestnanec alebo dobrovoľne nezamestnaná osoba. Dobrovoľné zdravotné poistenie by totiž nemusel platiť každý, čím by nebola zabezpečená zdravotná starostlivosť nad rámec základnej starostlivosti, napríklad pri ohrození života.

Dobrovoľné zdravotné poistenie by totiž nemusel platiť každý, čím by nebola zabezpečená zdravotná starostlivosť nad rámec základnej starostlivosti, napríklad pri ohrození života.

Dobrovoľne nezamestnaný a práca na dohodu

Dobrovoľne nezamestnaná osoba a práca na dohodu sa nijako nevylučujú. Treba si ale dať pozor na platenie odvodov do zdravotnej poisťovne. V prípade dohôd majú zamestnávatelia možnosť uhradiť zdravotné poistné len za konkrétne dni, namiesto platenia za celý mesiac.

Ak svoju činnosť človek vykonáva na dohodu iba počas vybraných dní v týždni, zamestnávateľ registruje na platenie poistného iba na tie dni, kedy skutočne pracovali. Následne zaplatí poistné poplatky.

Ak človek nemá zároveň uzatvorený pracovný pomer alebo nevykonáva živnostenskú činnosť, poistný status bude závisieť len od tejto dohody a platiť bude iba v dňoch, kedy zamestnávateľ uhrádza príslušné odvody. Ostatné dni treba zdravotné poistenie platiť ako samoplatca.

Napriek tomu je dobrovoľne nezamestnaný a práca na dohodu dobrou voľbou. Aj keď zamestnávateľ platí poistenie iba niektoré dni, nezamestnaný nemusí platiť odvody za celý mesiac, ale iba za zvyšné dni.

Nezamestnaný s prácou na dohodu neplatí odvody do zdravotnej poisťovne ak pracuje 5 dní v týždni počas celého mesiaca.