Hypotéka pre cudzincov – ako získať hypotéku

Produktové portfólio našich bánk je určené nielen Slovákom, ale aj cudzincom. Vo všeobecnosti však platí, že ľudia zo zahraničia to majú so získaním rôznych druhov úverov o čosi náročnejšie. Do hry tu však vstupuje priveľa faktorov na to, aby sa dalo paušalizovať.

Dnes sa pozrieme na to, aké to majú cudzinci, ktorí majú záujem získať hypotekárny úver a ako získať hypotéku. Čo zaváži pri rozhodovaní, čo je potrebné zdokladovať a či sa to vôbec oplatí.

Cudzinec verzus našinec

Na úvod je potrebné skonštatovať, že našinci to majú so získaním úveru značne jednoduchšie. A to aj za predpokladu, že posudzovaný cudzinec má veľmi podobné východiskové podmienky (ako bydlisko, výšku príjmu, dĺžku zamestnania v rokoch a podobne). Dá sa to zdôvodniť tým, že banky dôverujú predovšetkým potenciálnym klientom, ktorých si vedia dôkladne preklepnúť, čo pri zahraničných osobách nebýva také jednoduché.

Pri našincoch im totiž nerobí problém overiť si bonitu, platobnú morálku, prípadné záväzky a ďalšie skutočnosti, ktoré sú kľúčové pri poskytovaní úverov. Každá banka si stanovuje podmienky zvlášť, ich prísnosť je už individuálna. Niekde to teda môže mať cudzinec jednoduchšie, inde, naopak, komplikovanejšie.

Nič však nie je nemožné a aj ľudia zo zahraničia majú šancu získať hypotéku. Základom je vlastniť nehnuteľnosť na území Slovenskej republiky, ktorú je možné použiť ako ručenie za hypotéku.

Teraz sa ale už poďme pozrieť na to, čo je pri posudzovaní jednotlivých prípadov dôležité.

Postupne si prejdeme tieto kritériá:

• krajina pôvodu cudzinca
• druhy pobytu na území SR
• výška a zdroj príjmu
• ostatné aspekty

Krajina pôvodu cudzinca

Prvým kritériom, na ktoré zvykne banka prihliadať, je krajina pôvodu cudzinca. Nejde len o administratívny úkon, ktorý je potrebné zapísať do posudzovanej žiadosti. Finančné domy totiž majú vlastné hodnotiace kritériá, na základe ktorých posudzujú žiadosti. A krajina pôvodu je jedným z nich.

Najjednoduchšie to majú cudzinci z krajín Európskej únie, hneď za nimi sú občania z hospodárskych vyspelých štátov, akými sú napríklad USA, prípadne Kanada, Austrália či Nový Zéland. Tieto skupiny žiadateľov sú o čosi zvýhodnené už od začiatku.

Na opačnom póle stoja ľudia z tzv. rizikových krajín. Ide predovšetkým o štáty, kde je nepriaznivá bezpečnostná situácia, ekonomická kríza, dlhodobo stagnujúce hospodárstvo, prípadne zhoršený vzájomný kontakt so Slovenskou republikou.

Zjednodušene by sa dalo povedať, že ide o krajiny, v ktorých je potenciálne riziko (resp. komplikácie) pri overovaní zdroja a výšky príjmu, prípadne pri žiadosti o rôzne ďalšie potrebné dokumenty.

Bežným príkladom sú rôzne štáty tretieho sveta, napríklad v Afrike a Ázii, prípadne vojnové a konfliktné zóny (Sýria, Irak).

Druh pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky

Platí, že zvýhodňovaní sú cudzinci, ktorí majú na území našej republiky trvalý pobyt, prípadne aspoň prechodný. Dokazuje to, že človek si už podstúpil isté administratívne úkony a minimálne z hľadiska niektorých štátnych orgánov bol posúdený ako oprávnený žiadateľ. Ani v opačnom prípade však nie je nič stratené.

Pri žiadateľoch s pobytom v zahraničí však banky zvyknú vyžadovať oveľa viac podkladov, napríklad výpis z úverového registra tej-ktorej krajiny, ktoré môže byť problematické získať a doložiť. Opäť tu vstupuje do hry pôvod cudzinca, pričom niektorí môžu byť už na začiatku zvýhodnení.

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že banky preferujú potenciálnych klientov, ktorých si jednoduchšie môžu preklepnúť. Cudzinec s trvalým pobytom je teda často posudzovaný rovnako (alebo prinajmenšom veľmi podobne) ako našinec.

Výška a zdroj príjmu cudzinca

Výška príjmu je základným hodnotiacim kritériom ako pri našincoch, tak pri cudzincoch. Nejde o žiadnu vedu, majetnejší ľudia majú lepšiu bonitu a pre banku sú teda oveľa rentabilnejší. Tu je však dôležité dávať si pozor na menu, v ktorej je daný človek vyplácaný – sumu je potrebné prerátať na eurá a dať do aktuálneho hospodárskeho kontextu na Slovensku.

So zdrojom príjmu je to už o čosi komplikovanejšie. A opäť je dôležitá krajina, v ktorej je vyplácaný.

Ak ide o Slovenskú republiku, tak cudzinec má opäť veľkú výhodu. V jeho prospech tiež hrá, ak má trvalý zamestnanecký pomer na dobu neurčitú. Živnostníci musia podnikať istú dobu a doložiť daňové priznanie.

Cudzinci so zdrojom príjmov zo zahraničia musia opäť predložiť väčšie množstvo dokumentov. Ide o rôzne výpisy (z účtu, úverového registra) a osvedčenia. Nehovoriac o tom, že ak ide o iný jazyk, než je angličtina, banky zvyknú vyžadovať aj úradný preklad.

Ďalšie dôležité kritériá

Najdôležitejšie hodnotiace aspekty sme už spomenuli, no existujú aj ďalšie kritériá, ktoré zohrávajú rolu.

Jedným z nich je aj výška žiadaného úveru. Čím vyššia je potrebná suma, tým je hodnotiaci proces prísnejší. Zároveň platí, že pri cudzincoch zvyknú banky poskytovať úvery do nižšej hodnoty zálohovanej nehnuteľnosti.

Dôležitý je tiež zamestnávateľ žiadateľa. Ak ide o renomovanú firmu so stabilným postavením na trhu a uspokojujúcim hospodárskych výsledkom, môže byť aj zo zahraničia a klientovi to východiskovú situáciu nezhorší.

V neposlednom rade ide aj o faktory ako výpis z registra trestov (ideálne čistý), porozumenie slovenským reáliám a zákonom, úverová história (či už cudzinec mal – a splácal – rôzne pôžičky), ale aj ochota podstúpiť administratívne náročný proces žiadosti.