Premlčacia doba – pohľadávky, 10 ročná, v obchodných vzťahoch

Veritelia musia pamätať na to, že na ich pohľadávky platí premlčacia doba. To znamená, že ich právo vymáhať od dlžníkov pohľadávku trvá stanovený čas. Po uplynutí premlčacej doby sa im to nemusí podariť. Kedy je dlh premlčaný? Ako dlho trvá premlčacia doba?

Dĺžka premlčacej doby závisí od konkrétneho prípadu. V prípade nezrovnalostí si môže veriteľ či dlžník nájsť príslušnú tému v Občianskom zákonníku alebo sa môže poradiť s právnikom.

Premlčacia doba v obchodných vzťahoch je upravená v Obchodnom zákonníku. Platia pri nej iné lehoty aj iné podmienky.

Premlčacia doba pohľadávky

Čo je premlčacia doba pohľadávok a ako dlho trvá? Premlčacia doba pohľadávky je právny termín, ktorý vo svojej podstate znamená, že veriteľ nemôže od dlžníka vymáhať dlh neobmedzene. Dlžník je teda chránený voči nekončiacemu vymáhaniu pohľadávky.

Ako to vyzerá v praxi? Veriteľ má právo vymáhať od dlžníka pohľadávku, kým neuplynie premlčacia doba. Po nej dôjde k premlčaniu dlhu a veriteľovi zanikne právo vymáhať pohľadávku. Dlžník nie je povinný premlčaný dlh splatiť, no môže to urobiť dobrovoľne.

Má to však háčik. Premlčanie dlhu nikto nikomu nepripíše sám od seba. To znamená, že dlžník si musí svoje právo sám nárokovať. Ak veriteľ skúsi vymáhať pohľadávku po uplynutí premlčacej doby a dlžník sa na ňu odvolá, dlh nie je nutné splatiť.

Ak nie je zákonom stanovené inak, premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy bolo možné právo vykonať prvýkrát.

Premlčacia doba trvá podľa Občianskeho zákonníka štandardne 3 roky. Premlčaniu podliehajú všetky majetkové práva okrem vlastníckeho práva. Vo vybraných prípadoch sa však premlčacia doba líši. Sú to napr. tieto skutočnosti:

• 1 rok trvá premlčacia doba pri práve z prepravy – neplatí to však pri preprave osôb
• 2 roky trvá premlčacia doba napr. pri práve na náhradu škody – začína plynúť vtedy, keď sa poškodený dozvie o škode a tom, kto je za ňu zodpovedný
• 10 rokov trvá premlčacia doba napr. pri práve na vydanie plnenia z úmyselného bezdôvodného obohatenia – začína plynúť vtedy, keď k tomuto obohateniu dôjde

Podrobné informácie o premlčacej dobe, jej trvaní aj podmienkach jej plynutia sú uvedené v Občianskom zákonníku. Vďaka zákonu môže dlžník svoj dlh veľmi rýchlo zaradiť do niektorej z uvedených kategórií a zistiť, aká premlčacia doba sa naň vzťahuje.

Celý proces nárokovania si a uplatnenia premlčacej doby si môže dlžník zjednodušiť tým, že si dopredu zhromaždí o svojom dlhu všetky dostupné informácie. Pomôže mu to zistiť, koľko trvá jeho premlčacia doba a kedy uplynie.

10-ročná premlčacia doba

Všeobecne platí 3-ročná premlčacia doba. Občiansky zákonník uvádza len niekoľko prípadov, v ktorých sa uplatňuje 10-ročná premlčacia doba. Patria tam tieto práva:

Premlčacia doba je v Občianskom zákonníku riadne zakotvená. Dlžník musí veľmi dobre vedieť, akú podstatu má jeho dlh, aby mohol uplatniť nárok na premlčanie pohľadávky.

Zo zákonom vymedzených prípadov, pri ktorých platí 10-ročná premlčacia doba, vyplýva, že sa vzťahuje aj na exekúciu. O nej totiž rozhoduje súd, a tak sa na ňu uplatňuje práve 10-ročná premlčacia doba.

Ak sa však celých desať rokov od rozhodnutia súdu nepristúpi k exekúcii voči dlžníkovi, stane sa z nej premlčaná pohľadávka. Je teda veľmi dôležité, aby dlžník vedel, kedy došlo k rozhodnutiu súdu o exekúcii.

Kedy je dlh premlčaný?

Mnohých dlžníkov zaujíma, kedy je dlh premlčaný. Každá pohľadávka má svoju premlčaciu dobu. Jej dĺžka závisí od typu pohľadávky aj od toho, ako vznikla – napr. rozhodnutím súdu. Dlžník môže postupne sám prísť na to, kedy je dlh premlčaný.

Prvým krokom je kategorizácia dlhu podľa Občianskeho zákonníka. Zaradením dlhu do niektorej zo skupín, ktoré určuje zákon, dlžník zistí, aká premlčacia doba sa vzťahuje na jeho pohľadávku.

Ďalší krok predstavuje identifikáciu začiatku plynutia premlčacej doby. Napríklad pri škodovej udalosti je to deň, kedy sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto je za ňu zodpovedný.

Zo zistených informácií si môže dlžník vypočítať, kedy je jeho dlh premlčaný. Tu je stručné zhrnutie popísaného postupu:

1. Kategorizácia dlhu podľa Občianskeho zákonníka.
2. Zistenie premlčacej doby, ktorá sa podľa zákona vzťahuje na daný dlh.
3. Identifikácia začiatku premlčacej doby.
4. Výpočet toho, kedy bude dlh premlčaný.

Tento postup sa dá demonštrovať na jednoduchom príklade. Modelovým prípadom bude neúmyselná škoda spôsobená na plote poškodeného, ku ktorej došlo 11. 4. 2020.

Vinník tejto udalosti bol známy, no poškodený od neho vtedy nežiadal náhradu škody. Uplynulo 5 rokov a poškodený sa rozhodol, že si uplatní svoje právo.

Dlžník potrebuje zistiť, či nejde o premlčanú pohľadávku, a tak si túto udalosť vyhľadá v Občianskom zákonníku.

Tam zistí, že jeho prípad sa týka práva na náhradu škody, ktoré je premlčané za 2 roky alebo najneskôr za 3 roky odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto je za ňu zodpovedný.

Výpočtom teda dlžník zistí, že poškodený mal právo na náhradu škody na plote najneskôr do 11. 4. 2023. To znamená, že poškodený nemôže právne túto pohľadávku vymáhať, pretože ide o premlčaný dlh.

Ak sa napriek tomu poškodený o to pokúsi, dlžník musí uplatniť svoj nárok na premlčanie pohľadávky, aby nemusel škodu nahradiť.

Premlčaná pohľadávka v obchodných vzťahoch

Premlčaciu dobu v obchodných vzťahoch upravuje Obchodný zákonník. V tomto prípade sa na premlčanie vzťahujú iné podmienky a zároveň tu platí iná dĺžka premlčacej doby.

V obchodných vzťahoch trvá premlčacia doba štandardne 4 roky. Zákon však upravuje rôzne situácie, kedy sa premlčacia doba líši. Môže trvať 1 až 10 rokov.

Jeden rok je to v prípade práva, ktoré vzniklo zo škody na dopravovaných veciach či z oneskoreného doručenia zásielky.

Na druhej strane 10 rokov môže trvať premlčacia doba napr. pri práve na náhradu škody. Navyše dlžník má možnosť kratšiu dobu premlčania predĺžiť. Môže to urobiť písomným vyhlásením a opakovane, no max. na 10 rokov odvtedy, odkedy začala prvýkrát plynúť.

Osobitnou charakteristikou premlčacej doby v obchodných vzťahoch je to, že zmluvné strany si môžu v zmluve premlčaciu dobu upraviť. Majú možnosť túto lehotu predĺžiť alebo skrátiť.

Dá sa vymôcť pohľadávka po premlčacej dobe?

Ak uplynie premlčacia doba, veriteľovi sa nemusí podariť vymôcť jeho pohľadávku. Je to však možné. Po premlčacej dobe sa z pohľadávky stáva premlčaný dlh, ktorý sa nedá vymôcť právnou cestou, no veriteľovi stojí za to pokúsiť sa o to.

Súd totiž môže uznať, že dlh existuje, aj keď uplynula premlčacia doba. Ak si dlžník nenárokuje svoje právo na premlčanie dlhu, súd naň nebude prihliadať. Je teda dôležité, aby dlžník poznal podstatu svojho dlhu a svoje práva.

Významnú rolu má aj uznanie dlhu dlžníkom. V prípade, že dlžník svoj dlh písomne uzná, začína plynúť nová premlčacia doba, a to až na 10 rokov. Dlžník by mal poznať nielen svoj dlh, no aj podrobnosti, ktoré určuje Občiansky zákonník.

---

Na čo nezabúdať pri premlčacej dobe pohľadávok?

---

Na čo si dať pozor?

Ustanovenia uvedené v zákone sú často komplikované. Nie je jednoduché sa v nich vyznať. Ak ide o dlžníka a premlčaciu dobu pohľadávky, je dôležité, aby veľmi dobre poznal svoj dlh a orientoval sa právach a povinnostiach, ktoré mu zákon pripisuje.

Pri premlčaní dlhu treba myslieť na niekoľko zásadných vecí:

1. Všeobecná premlčacia doba trvá 3 roky. Pri obchodných vzťahoch sú to 4 roky.
2. Premlčanie dlhu si treba nárokovať. Súd na to sám neprihliada.
3. Premlčacie doby sa líšia. Je nutné svoj dlh charakterizovať a priradiť mu premlčaciu dobu.
4. Pri exekúcii platí 10-ročná premlčacia doba. Ide totiž o rozhodnutie súdu.
5. Po písomnom uznaní dlhu dlžníkom začína plynúť nová 10-ročná premlčacia doba.

Zákon ustanovuje premlčaciu dobu pohľadávok, ktorá chráni dlžníka pred tým, aby od neho veriteľ vymáhal pohľadávku v neobmedzenom čase. Premlčanie dlhu má presné ustanovenia, na základe ktorých sa riadi.

Ak si dlžník nie je istý, či uplynula premlčacia doba jeho pohľadávky alebo či má právo uplatniť si nárok na premlčanie dlhu, môže kontaktovať právnika, ktorý mu poradí.