Pohľadávka – čo to je, druhy, povinnosti

S týmto pojmom sa už určite každý stretol vo svojom živote nejedenkrát. Najmä tí, ktorí už uzatvárali nejakú zmluvu. Je to ekonomický pojem, ktorý tento článok bližšie vysvetlí. Čo je to pohľadávka, aké druhy poznáme a aké povinnosti sa s ňou spájajú?

Vo všeobecnosti je pohľadávka právo jednej osoby, ktorú nazývame veriteľ, vyžadovať peňažné alebo vecné plnenie druhej strany, a teda dlžníka. Veriteľ môže byť pri tom fyzická aj právnická osoba.

Pred tým, ako jednotlivec uzavrie akúkoľvek zmluvu alebo dohodu, mal by sa oboznámiť s týmto základným pojmom. Môže sa s ním stretnúť v sociálnej poisťovni, pri kúpe produktu, pri účtovaní či na súde.

Základné rozdelenie pohľadávok poznáme:

• krátkodobé
• dlhodobé

Krátkodobé pohľadávky sa týkajú predovšetkým predaja služieb a tovaru. Vznikajú odoslaním faktúry a zanikajú ich splatením. Krátkodobú pohľadávku človek nájde napríklad aj pri pôžičkách. Jej trvanie je zvyčajne jeden rok.

Lehota splatnosti dlhodobej pohľadávky je vyššia ako jeden rok. Zväčša sú výsledkom obchodných vzťahov no základná definícia je rovnaká, ako pri krátkodobej pohľadávke.

Pohľadávka – význam, rozdelenie

S pojmom pohľadávka sa v prvom rade spája jej plnenie. Stretávame sa s ňou napríklad pri špecializovanej forme financovania – forfaitingu. Ak veriteľ uzavrel s dlžníkom zmluvu, vzniká medzi nimi záväzkový právny vzťah. Preto pri neplnení povinností, ktoré vznikajú pri jej uzavretí, môže dôjsť aj k súdnemu alebo exekučnému vymáhaniu.

V skratke, pohľadávky sú bežnou súčasťou hospodárskeho prostredia a môžu vzniknúť z rôznych transakcií, ako je predaj tovaru alebo služieb, poskytnutie úveru, podpísanie zmlúv a podobne.

Plnenie takejto pohľadávky môže byť peňažné, vecné či spojené s majetkovým alebo nemajetkovým záujmom. Osoba, ktorej bola pohľadávka vystavená, vzniká záväzok a preto sa stáva dlžníkom.

V tomto článku sa čitateľ stretne s rôznymi druhmi pohľadávok, a to:

• pohľadávka z obchodného styku
• banková
• súdna
• štátna

Význam slova pohľadávka môže mať rôzny charakter, ktorý ovplyvňuje najmä plnenie povinností. Líši sa vždy od toho, čoho sa týka. Jej súčasťou sú aj úroky, úroky z omeškania, či náklady spojené s uplatnením pohľadávky. O pohľadávkach viac hovorí Občiansky zákonník, ktorý sa dotýka všetkých právnych vzťahov.

Záväzkový právny vzťah

Takýto vzťah vzniká vtedy, v ktorom veriteľovi vzniká právo na plnenie pohľadávky od dlžníka. Dlžníkovi, naopak, vzniká záväzok. Záväzkový právny vzťah vzniká v prípade:

• uzatvorenia zmluvy
• zo spôsobenej škody
• z bezdôvodného obohatenia a pod.

Je dôležité vedieť, že záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ zákon neustanovuje inak.

Čo si však takýto záväzok vyžaduje? Podľa Občianskeho zákonníka je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

V prípade, že súčasťou uzatvorenej zmluvy je viacero dlžníkov, musia plniť tzv. spoločné záväzky. Veriteľ môže žiadať splnenie pohľadávky voči ktorémukoľvek z nich. Ak však jeden dlžník splatí celý dlh, povinnosť ostatných zanikne. Samozrejme, podiel na dlhu je pre všetkých dlžníkov rovnaký.

Veriteľ môže na základe zákona postúpiť pohľadávku inému na základe písomnej zmluvy. Dlžník však o tom musí byť vopred dostatočne oboznámený.

Zo zmlúv o pôžičkách je známe aj ručenie. Ručiteľ preberá na seba zodpovednosť za splnenie pohľadávky, ak toho dlžník z rôznych dôvodov nie je schopný. Osoba však musí byť o tom informovaná a musí vyjadriť súhlas.

Obchodná pohľadávka

Patrí medzi najbežnejšie pohľadávky. Vznikajú totiž pri predaji tovaru, služieb a výrobkov a ide zväčša o krátkodobé pohľadávky s dobou trvania do jedného roka. Vyskytnúť sa však môžu aj ako dlhodobé pohľadávky. Patria tu:

• pohľadávky spojené s využívaním zmeniek (úverové platobné prostriedky)
• spojené s poskytovaním preddavkov
• ostatné

Obchodná pohľadávka sa spája s uzatvorením napríklad spotrebiteľskej zmluvy a uzatvára ju spotrebiteľ s dodávateľom. Tieto pohľadávky vznikajú voči spotrebiteľom, keď nedodržia zmluvné povinnosti. Príklady spotrebiteľských pohľadávok zahŕňajú nezaplatené účty za elektrinu, vodu, telefónne služby alebo nezaplatené splátky úverov.

Podľa občianskeho zákonníka je dodávateľ osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy nemusí vykonávať obchodnú alebo podnikateľskú činnosť. Pohľadávka rovnako vzniká aj v kúpnej zmluve.

Banková pohľadávka

Vznikajú v súvislosti s bankovými transakciami a činnosťou finančných inštitúcií. Bankové pohľadávky môžu mať rôzne formy. Patria sem:

• úvery
• hypotéky
• kreditné karty
• úroky
• poplatky za prevádzkovanie účtov

Keď klient nespláca svoje záväzky, banka môže podniknúť kroky na vymáhanie pohľadávok. Najprv sa zvyčajne snaží komunikovať s klientom a upozorniť ho na jeho nedoplatky. Ak nedochádza k dohode, banka môže postúpiť pohľadávku na inkasovú spoločnosť alebo vyvodiť právne kroky vrátane súdneho konania.

Nezaplatené bankové pohľadávky môžu mať pre klienta vážne dôsledky pre klienta. Banka môže zrušiť jeho úverové karty, obmedziť mu prístup k bankovým službám alebo zablokovať účet. V prípade nezaplatených hypoték môže dôjsť k exekúcii nehnuteľnosti.

Ak má klient zaznamenanú nezaplatenú bankovú pohľadávku, banky majú právo odmietnuť mu poskytnúť ďalšie pôžičky. Nedodržiavanie splátkových záväzkov môže negatívne ovplyvniť kreditnú históriu klienta a znížiť jeho bonitu.

V prípade finančných problémov je dôležité kontaktovať banku a hľadať riešenia. Niekedy je možné dohodnúť sa na odklade splátok či refinancovaní.

Súdna pohľadávka

Súdne pohľadávky zahrňuje Zákon o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok. Ide o pohľadávky, ktoré vychádzajú z činnosti súdov voči účastníkom súdneho konania.

Ak niekto zažil podobnú udalosť, určite sa stretol s poplatkami ako:

• trovy trestného konania
• trovy o výkone rozhodnutia o výchove maloletých detí
• pokuty
• svedočné znalečné

Patria tu, samozrejme, aj iné poplatky, ak ich ustanoví osobitný predpis. Pohľadávky týkajúce sa súdov spravuje správca financií. Ten vedie evidenciu o súdnych pohľadávkach a dozerá na ich plnenie a včasné splatenie.

Ďalším dôležitým orgánom, ktorý pohľadávky spravuje a vymáha je justičná pokladnica, ktorej funkciu vykonáva Krajský súd v Bratislave. Zároveň zastupuje štát ako oprávnenú osobu.

Pri súdnych konaniach okrem iného vznikajú aj pohľadávky, ktoré nie je možné vymôcť. Patria tu pohľadávky, ktoré sú:

• premlčané
• jej výťažok by nepokryl náklady s jej vymáhaním
• majetok dlžníka nepokryje ani čiastkové uspokojenie pohľadávky

Justičná pokladnica nevymáha pohľadávky ani v prípade, že sa výkon rozhodnutia vedie viac ako tri roky bezvýsledne, či splnenie nemohli vykonať ani dediči dlžníka.

V prípade potreby môže justičná pokladnica zaslať výzvu o zaplatení, pričom vždy uvedie číslo účtu, na ktoré je potrebné finančnú čiastku zaslať. Na rozlíšenie platieb osoba uvedie variabilné číslo, ktorým je identifikačné číslo súdnej pohľadávky.

Ak tak súd rozhodne, môže zvoliť aj tzv. zrážky zo mzdy. Dlžník, alebo v tomto prípade povinný, nikdy neplatí zo základnej mesačnej sumy. Poplatky sa mu strhnú z preddavku za daň alebo z dane z príjmov, zo sociálneho či zdravotného poistenia, či z príspevku na dôchodkové sporenie.

Štátna pohľadávka

Aj štát má svoje pohľadávky, ktoré vyplývajú zo Zákona o pohľadávkach štátu. Tento zákon vymedzuje právo štátu na peňažné plnenie, ktorého hodnota je určená a dlžník je známy. Slovenská republika sa v takom prípade stáva veriteľom. Uzatvárať môže:

• verejné pohľadávky – vznikli rozhodnutím štátnych orgánov, napríklad v správnom konaní
• súkromné pohľadávky – napríklad záväzkový vzťah, služobný či pracovný pomer alebo pri náhrade škody

To všetko združujú správcovia pohľadávok štátu, ktorými sú napríklad rozpočtové a príspevkové organizácie či štátny fond. Medzi tieto pohľadávky patria napríklad dane, clo, pohľadávky sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, aj pohľadávky vo vlastníctve miest a obcí.

Ministerstvo financií vedie aj Centrálny register pohľadávok štátu (ale aj súdnych pohľadávok), v ktorom vedú register dlžníkov. Medzi týmito osobami môže byť fyzická aj právnická osoba.

V prípade, že sa jednotlivec v tomto zozname nájde, mal by v prvom rade osloviť správcu tejto pohľadávky. Môže to byť napríklad škola, prokuratúra, ktorékoľvek ministerstvo Slovenskej republiky, okresný úrad či úrad práce a množstvo iných inštitútov a organizácií pod vedením štátu.

Zoznam sa nachádza online a používať ho môže ktokoľvek. Ak si niekto nie je istý, či má splatené dlhy, tento nástroj mu pomôže zistiť všetky jeho podlžnosti. V prípade, že ho nie je schopný splatiť, môže požiadať o:

• dohodu o splátkach
• dohodu o odklade
• rozhodnutie o jeho odpustení

Odpustenie pohľadávky sa však vzťahuje len na dlhy do výšky 1 000 €. Nesmie ísť o pohľadávku zo spáchania trestného činu alebo z podnikateľskej činnosti.