Príkazná zmluva – vzor

prikazna-zmluva

Dohodnúť si jednorazovú či príležitostnú prácu možno viacerými typmi zmlúv. Popri klasickej pracovnej zmluve či dohode o vykonaní práce, možno na občasnú prácu uzavrieť aj príkaznú zmluvu. Tento zmluvný vzťah upravuje Občiansky zákonník.

Kedy možno príkaznú zmluvu uzavrieť a aké sú jej náležitosti? Aj na to, ako príkazná zmluva vyzerá, aké sú povinnosti zmluvných strán či aké odvody sa platia z odmeny za činnosť dohodnutú v príkaznej zmluve, odpovie tento článok.

Čo je príkazná zmluva

Ide o zmluvu, v ktorej sa jedna strana zaväzuje, že pre druhú obstará, spravidla osobne, určitú vec alebo vykoná nejakú činnosť, ktorá má však len príležitostný charakter. Môže ísť napríklad o príležitostné upratovanie priestorov, moderovanie jednorazového podujatia a podobne.

Predmetom príkaznej zmluvy môže byť aj zaobstaranie alebo vykonanie veci prostredníctvom zástupcu, správa majetku, uzavretie zmluvy či vykonávanie právnych úkonov na úradoch, súdoch či vo vzťahu k tretej osobe. Príkaznú zmluvu a náležitosti v nej upravuje Občiansky zákonník (§ 724 a ďalšie). Môže byť uzatvorená písomne, ale aj v ústnej forme.

Čo musí príkazná zmluva obsahovať

V zmluve musia byť jasne označené zmluvné strany, teda osoby, ktoré príkaznú zmluvu uzatvárajú. Ten, v prospech ktorého sa určitá vec alebo činnosť obstaráva, sa nazýva príkazca. Druhá strana, teda ten, ktorý určitú vec či činnosť obstaráva, je príkazník.

Príkazná zmluva musí tiež obsahovať predmet zmluvy. Jasne v nej teda musí byť špecifikované, o obstaranie akej veci ide alebo akú činnosť má príkazník vykonať. Môže ísť napríklad o právny úkon alebo nejakú činnosť, napríklad uvádzanie kultúrneho podujatia či vykonávanie činnosti rozhodcu na športovom podujatí.

Ďalší obsah zmluvy je už na dohode zmluvných strán. Zákon totiž ďalšie náležitosti príkaznej zmluvy nepredpisuje.

Náležitosti zmluvy

Príkazná zmluva teda musí obsahovať tieto náležitosti:

  • zmluvné strany, ktoré zmluvu uzatvárajú
  • predmet zmluvy

Na dohode zmluvných strán už potom ostáva, či sa dohodnú na odmene. Príkazná zmluva totiž môže byť bezodplatná aj odplatná. Odplata je povinná v prípade, ak má príkazník na dohodnutú činnosť živnostenské oprávnenie.

Do príkaznej zmluvy teda možno ešte dohodnúť:

  • odmenu
  • platobné podmienky vykonania odmeny
  • spôsob ukončenia zmluvy

Príkazná zmluva zaniká vtedy, ak bol dohodnutý príkaz vykonaný alebo odvolaný. Zmluvný vzťah zanikne aj vtedy, ak príkazník podá výpoveď, príkazná zmluva zaniká aj v prípade smrti príkazníka.

Povinnosti zmluvných strán

Príkazník, teda ten, kto činnosť vykonáva, má podľa zákona príkaz vykonať podľa svojich najlepších schopností a znalostí. Činnosť musí vykonať tak, ako bolo dohodnuté, a od príkazcových pokynov sa môže odchýliť iba v prípade, že je to nevyhnutné a nemôže včas dostať súhlas od príkazcu. V opačnom prípade zodpovedá za prípadnú škodu.

Zverenú úlohu má príkazník vykonať osobne, zveriť príkaz inej osobe môže iba so súhlasom príkazcu. Príkazník má o plnení úlohy pravidelne informovať a po vykonaní predložiť vyúčtovanie.

Príkazca, teda ten, pre koho sa činnosť vykonáva, je povinný poskytnúť príkazníkovi prostriedky, ktoré sú nevyhnutné na splnenie zadanej úlohy. Tak isto mu má podľa zákona nahradiť potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonaní príkazu. Príkazník má nárok na refundáciu nákladov bez ohľadu na to, či sa dohodla odplatná alebo bezodplatná zmluva.

Príkazca je povinný dať príkazníkovi odmenu iba ak bola dohodnutá, alebo v prípade, že príkazník má na vykonávanú činnosť živnosť.

Osobitné druhy príkaznej zmluvy

Príkazná zmluva má aj osobitné druhy, ktoré tiež upravuje občiansky zákonník. Ide o zmluvu o obstaraní veci a zmluvu o obstaraní predaja veci. V zmluve o obstaraní veci sa obstarávateľ zaväzuje, že objednávateľovi obstará určitú vec. Na rozdiel od príkaznej zmluvy však musí byť dojednaná odmena.

V zmluve o obstaraní predaja veci sa strany dohodnú, že jedna strana od druhej prevezme vec určenú na predaj a postará sa o jej predaj. Opäť platí, že v zmluve musí byť dojednaná odmena, avšak len v prípade, ak sa vec podarí predať. Takáto zmluva musí byť písomná.

Príkazná zmluva – vzor

Príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť. Príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich schopností a znalostí. Príkaznou zmluvou je aj zmluva o poskytovaní právnej pomoci. Tu je vzor príkaznej zmluvy:

   (§ 724 a nasl. Obč. Zák.)

[ ], Rodné číslo [ ], bytom [ ], ako príkazca,

a

[ ], Rodné číslo [ ], bytom [ ], ako príkazník,

dňa [ ] uzavreli túto

príkaznú zmluvu:

I.

Príkazník sa zaväzuje zabezpečovať pre príkazcu všetku správu jeho domu č. [ ] Vo [ ] ulici v [ ]. Najmä sa zaväzuje dbať na poriadok v dome, vykonávať upratovanie spoločných priestorov domu, dvoru a chodníka, ktorý k domu prilieha, vykonávať, prípadne zabezpečovať drobné opravy v dome a jeho údržbu, a tiež inkasovať nájomné od nájomcov [ ], [ ] a [ ].

II.

Drobné opravy a údržbu domu vykonáva príkazník po predchádzajúcom súhlase príkazcu na jeho náklady.

III.

Príkazník zinkasuje nájomné od vyššie spomínaných nájomcov vždy do piateho každého kalendárneho mesiaca za predchádzajúci mesiac a odovzdá ho príkazcovi vždy do siedmeho každého kalendárneho mesiaca.

V tej istej lehote oznámi príkazcovi prípadné nezaplatenie nájomného niektorým z nájomcov.

IV.

Príkazca sa zaväzuje poskytovať príkazníkovi za uvedenú činnosť finančnú odmenu vo výške [ ] EUR mesačne, splatnú vždy do siedmeho nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Tiež bezplatný nájom bytu 3 + 1 na druhom poschodí predmetného domu. Ceny plnenia spojené s užívaním tohto bytu príkazník hradí podľa nájomnej zmluvy.

V.

Všetci účastníci zmluvu riadne prečítali, s jej obsahom súhlasia, čo potvrdzujú vlastnoručnými podpismi.

V [ ], dňa [ ]

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .                       . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

podpis                                                            podpis

Príkazná zmluva si nevyžaduje zvláštnu formu, môže byť uzatvorená písomne ​​i ústne. Obdobne možno uzavrieť zmluvu o obstaraní veci (§ 733 a nasledujúce Občianskeho zákonníka).

Príkazná zmluva vs. pracovná zmluva

Príkazná zmluva môže svojou povahou pripomínať pracovnú zmluvu. Podobne ako v zamestnaneckom pomere aj v prípade príkaznej zmluvy príkazník vykonáva istú činnosť alebo obstaráva vec pre iného, v jeho mene, na jeho účet a podľa jeho pokynov.

Avšak príkazná zmluva môže byť uzatvorená len pri výkone príležitostných prác. Kým závislá práca sa riadi Zákonníkom práce a nemôže byť vykonávaná v občianskoprávnom či obchodnom vzťahu, príkaznú zmluvu upravuje Občiansky zákonník.

Príkazná zmluva a odvody

Keďže sa príkazná zmluva môže svojim charakterom podobať pracovnej zmluve, pri zdanení príjmu teda rozhoduje obsah a identifikácia činnosti, a nie pomenovanie zmluvy. Aké sú teda odvody v prípade príkaznej zmluvy? Príjem z činnosti na základe príkaznej zmluvy môže mať charakter príjmov zo závislej činnosti, príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ostatných príjmov.

Ak je v príkaznej zmluve dohodnutá činnosť a podmienky jej vykonania tak, že spĺňajú kritéria závislej práce, tak sa osoba, ktorá poberá tento príjem považuje pri odvádzaní zdravotného a sociálneho poistenia za zamestnanca. Pri takto dohodnutej príkaznej zmluve tak platí odvody na sociálne a zdravotné poistenie príkazník ako zamestnanec a príkazca ako zamestnávateľ.

Ak činnosť dohodnutú v príkaznej zmluve vykonáva živnostník, odmena sa považuje za príjem z podnikania. V tomto prípade platiteľ odmeny vyplatený príjem nezdaňuje, neodvádza z neho ani poistné do sociálnej a zdravotnej poisťovne.

Naopak pre príjemcu je odmena z takto dohodnutej príkaznej zmluvy zdaniteľným príjmom, príjemca odmeny z nej musí platiť odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne ako samostatne zárobkovo činná osoba.

A do tretice, ak je príkazná zmluva dohodnutá tak, že nejde o závislú prácu ani živnostníka, činnosť je vykonávaná jednorazovo, tak takýto príjem z príkaznej zmluvy možno považovať za ostatný príjem.

Platiteľ takto vyplatenú odmenu nezdaňuje ani z nej neodvádza poistné. Príjemca odmeny musí tento príjem priznať v daňovom priznaní spolu s ostatnými zdaniteľnými príjmami. Sociálne odvody platiť nemusí a zdravotné vyčísli zdravotná poisťovňa v rámci ročného zúčtovania.