Životné minimum – výška životného minima, kto má nárok

Životné minimum je dôležitou a pomerne často diskutovanou témou. Jeho výška by mala umožniť dôstojnú kvalitu života. Kto má nárok na životné minimum, podľa čoho sa určuje jeho výška a ako často sa mení?

Rok 2023 so sebou priniesol zmeny v pravidlách pre životné minimum, a to konkrétne zmenu spôsobu výpočtu jeho výšky. Ide o schválenie novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorá by mala lepšie odzrkadľovať reálny nárast životných nákladov nízkopríjmových domácnosti. Aké zmeny teda ľudí čakajú a čo prinášajú?

Životné minimum

Pojem životné minimum možno označiť ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Inak povedané, je to minimálna mzda, ktorú by mal pracovník dostávať, aby si udržal základnú životnú úroveň. Pri otázke, kto má nárok na životné minimum, je odpoveď každý.

Koncepcia životného minima bola prvýkrát zavedená v Spojených štátoch koncom 19. storočia. V tom čase odborové zväzy presadzovali minimálnu mzdu, ktorá by zabezpečila uspokojenie najzákladnejších potrieb ich členov.

Na Slovensku pravidlá pre životné minimum upravuje zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime. Od výšky životného minima sa zároveň odvíjajú aj rôzne sociálne dávky a príspevky. Životné minimum ovplyvňuje okrem iného aj príspevok na opatrovanie člena rodiny.

Výška životného minima

Výška životného minima sa na Slovensku pravidelne mení k 1. júlu bežného kalendárneho roka a platí do 30. júna nasledujúceho roka. Táto zmena je zabudovaná mechanizmom valorizácie (nadobúdania hodnoty) súm životného minima. Odvíja sa teda od ďalších koeficientov (ukazovateľov), ktorými sú:

  • rast čistých peňažných príjmov na osobu
  • koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností

Tieto údaje poskytuje ministerstvu Štatistický úrad SR. Úprava súm životného minima sa každoročne vykoná tak, že platné sumy životného minima sa vynásobia spomínanými koeficientami za rozhodujúce obdobie. Ako kalkulačku na výpočet životného minima teda možno označiť tento vzorec.

Rozhodujúce obdobie, za ktoré sa zisťuje rast životných nákladov nízkopríjmových domácností, je obdobie od apríla predchádzajúceho kalendárneho roka do apríla bežného kalendárneho roka. Suma životného minima nemôže klesnúť, môže iba ostať na tej istej hranici ako v predošlé obdobie.

Kalkulačka na výpočet životného minima

Už bolo spomenuté, že suma životného minima sa získava za pomoci koeficientov. Každý z nich má inú hodnotu. Možno sa pozrieť napríklad na výpočet sumy pre obdobie 1. 7. 2022 až 30. 8. 2023. Pri výpočte výšky životného minima dosiahli podľa výpočtov Štatistického úradu koeficienty nasledujúce hodnoty:

  • koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu dosiahol hodnotu 1,075 – to znamená, že príjmy slovenských domácností na osobu v prvom štvrťroku boli vyššie ako pred rokom o 7,5 %
  • koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností dosiahol hodnotu 1,117 – znamená to, že náklady nízkopríjmových domácností vzrástli v apríli medziročne o 11,7 %

Na základe legislatívy sa na výpočet koeficientu použil nižší údaj, ktorý bol v tomto prípade rast čistých peňažných príjmov na osobu, a to 7,5 %. Výška životného minima sa teda oproti predošlému roku zvýšila o 7,5 %.

Tento postup sa však po novom mierne upravuje. NR SR schválila novelu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorej súčasťou je aj zmena valorizačného systému pre výpočet životného minima. Podľa novely sa bude do úvahy bude brať len jeden ukazovateľ, a to rast nákladov nízkopríjmových domácností.

Pokiaľ by sa teda podľa tohto nového vzorca upravovala súčasná výška životného minima, vzrástla by oproti predošlému obdobiu o 11,7 %, nie o 7,5 %.

Suma životného minima nemôže klesnúť, môže iba ostať na tej istej hranici ako v predošlé obdobie.
Suma životného minima nemôže klesnúť, môže iba ostať na tej istej hranici ako v predošlé obdobie.

Koľko je životné minimum na Slovensku

Ako už bolo spomenuté, výška životného minima sa každoročne mení. Naposledy tomu bolo 1. júla 2022 a uvedené sumy sú platné do 30. augusta 2023. Na túto dobu je suma životného minima určená na:

  • 234,42 €  mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu 
  • 163,53 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu 
  • 107,03 € mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa 

Tieto údaje boli vypočítané na základe staršieho vzorca používaného pred spomínanou novelou zákona. Výška životného minima pre obdobie 1. 7. 2023 až 30. 8. 2024 bude už zohľadňovať koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností.

Na základe údajov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny možno nahliadnuť, ako sa menila výška životného minima na Slovensku za posledných desať rokov.

ObdobieVýška životného minimaNavýšenie oproti minulému roku
1. 7. 2023264,18 €+29,76 €
1. 7. 2022234,42 €+16,36 €
1. 7. 2021218,06 €+3,23 €
1. 7. 2020214,83 €+4,63 €
1. 7. 2019210,20 €+5,13 €
1. 7. 2018205,07 €+5,59 €
1. 7. 2017199,48 €+1,39 €
1. 7. 2016198,09 €0 €
1. 7. 2015198,09 €0 €
1. 7. 2014198,09 €0 €
1. 7. 2013198,09 €+3,51 €
1. 7. 2012194,58 €+4,75 €
1. 7. 2011189,83 €+4,45 €
1. 7. 2010185,38 €+0,19 €
Vývoj životného minima od 1. 7. 2010 do 1. 7. 2023 (zdroj: mpsvr sk)

Ako ukazuje tabuľka vyššie, nárast životného minima bol za posledných desať rokov najvyšší najmä v posledných dvoch rokoch. Vzhľadom na nový postup výpočtu je možné očakávať, že suma stúpne vyššie aj pre nasledujúce obdobie (1.7.2023 až 30.8.2024).

Hmotná núdza

V predošlých riadkoch bol spomenutý výraz hmotná núdza. Ako hmotnú núdzu definovať, kto je v hmotnej núdzi a kedy vlastne nastáva?

Podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky možno hmotnú núdzu rozumieť ako „stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť príjem“, a to:

  • vlastnou prácou
  • výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku 
  • uplatnením nárokov

Či už ide o stratu zamestnania, alebo osobný bankrot, pokiaľ si domácnosť nie je schopná zabezpečiť príjem a základné životné podmienky, vzniká nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Za základné životné podmienky sa v tomto prípade považuje jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.

Pomoc v hmotnej núdzi

Pomoc v hmotnej núdzi upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a môže mať niekoľko foriem. Poskytuje sa ako:

  • dávka v hmotnej núdzi
  • ochranný príspevok
  • aktivačný príspevok 
  • príspevok na nezaopatrené dieťa
  • príspevok na bývanie

Táto pomoc je financovaná zo štátneho rozpočtu a poskytujú ju úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Výška dávky sa líši v závislosti od počtu členov domácnosti a sú naviazané na sumu životného minima. Výška pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi sumou nárokov a príjmom člena domácnosti a poskytuje sa v jednej sume.

Výška pri jednotlivých príspevkoch sa mení každoročne v závislosti od životného minima. Presné sumy možno nájsť na stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Napríklad príspevok na nezaopatrené dieťa je 20,70 € mesačne na každé nezaopatrené dieťa v domácnosti, ktoré riadne plní povinnú školskú dochádzku.

Pri dávke v hmotnej núdzi zas treba uviesť, že ju nedostane automaticky každý, kto je v núdzi. Od júla 2014 platí, že je nutné si ju „odpracovať“. Ide s spravidla o prácou pre obec či samosprávny kraj alebo dobrovoľnícku činnosť.

Možno ešte spomenúť tiež aktivačný príspevok, ktorý je určený na podporu nadobudnutia a prehĺbenia vedomostí, zručností a návykov zvyšujúcich možnosti uplatnenia na trhu práce. Výška aktivačného príspevku je 75,70 € mesačne. V prípade hmotnej núdze je možné za určitých podmienok požiadať aj o bezplatnú právnu pomoc.

O pomoc v hmotnej núdzi môže požiadať občan Slovenskej republiky vtedy, keď je jeho príjem (aj so spoločne posudzovanými osobami) nižší ako životné minimum. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi ďalej upravuje aj právne vzťahy pri poskytovaní jednorazovej dávky v hmotnej núdzi.

Jednorazová pomoc v hmotnej núdzi je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi. O poskytnutí jednorazovej pomoci rozhoduje obec, ktorá je trvalým bydliskom domácnosti v núdzi. Táto pomoc je potom z rozpočtu obce aj financovaná.

Jednorazovú dávku je možné poskytnúť jednorazovo do výšky preukázaných skutočných výdavkov, najviac do výšky trojnásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

Záver

Téma životného minima a najmä jeho výška je dôležitá, nakoľko sa od nej odvíjajú všetky formy pomoci v hmotnej núdzi, no napríklad aj exekučné zrážky. To, koľko je životné minimum v danej krajine napokon odráža aj jej sociálno-ekonomické pomery a celkovú životnú úroveň. Výšku životného minima tak možno označiť sa dôležitý ukazovateľ, o ktorom by mala byť verejnosť dostatočne informovaná.

Zamestnanci by sa nemali báť podať žiadosť o zvýšenie platu, čo síce výšku životného minima nezmení, ale môže to pomôcť jednotlivcovi alebo rodinnému rozpočtu.