Prevzatie a uznanie dlhu – vzor, účtovanie, obchodný zákonník, postúpenie pohľadávky

Prevzatie dlhu je právny mechanizmus, ktorý umožňuje prevod záväzku z jedného dlžníka na iného. Táto možnosť je upravená v Obchodnom zákonníku a môže byť realizovaná za odplatu alebo bezodplatne. Často sa využíva pri reštrukturalizácii finančných záväzkov, firemných transakciách či riešení rodinných sporov. Ako sa správne účtuje prevzatie dlhu a aké podmienky musí splniť, aby bolo v súlade so zákonom?
Obsah článku
Rovnako dôležité je rozlišovať medzi prevzatím dlhu a pristúpením k záväzku, ktoré majú odlišné právne a účtovné dôsledky. Ak niekoho zaujíma, ako využiť uznanie dlhu (vzor), alebo hľadá odborné tipy na postúpenie pohľadávky, tento článok mu ponúkne komplexné informácie aj odpovede na praktické otázky.
Prevzatie dlhu a pristúpenie k záväzku
V obchodnej praxi sa popri postúpení pohľadávky často realizuje aj prevzatie dlhu. Ide o situácie, keď do existujúceho právneho vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom vstupuje tretia osoba, ktorá preberá záväzky pôvodného dlžníka.
Príkladom môže byť predaj časti podniku, kde na tretiu osobu prechádzajú nielen majetkové zložky, no aj niektoré záväzky. Prevzatie dlhu umožňuje podnikateľom zlepšiť likviditu svojich pohľadávok a efektívnejšie ich zúročiť.
Podstata prevzatia dlhu
Prevzatie dlhu (tzv. privatívna intercesia) nastáva, keď tretia osoba uzavrie s pôvodným dlžníkom písomnú dohodu, na základe ktorej preberie jeho dlh a stane sa novým dlžníkom. Pre platnosť tejto dohody je však potrebný súhlas veriteľa, ktorý môže byť udelený vopred alebo dodatočne. Bez súhlasu veriteľa je prevzatie dlhu neplatné. Po úspešnom prevzatí dlhu zaniká povinnosť pôvodného dlžníka, a veriteľ je povinný prijať plnenie od nového dlžníka.
Okrem zmluvného prevzatia dlhu môže k prechodu dlhu dôjsť aj na základe zákona (napríklad dedením) alebo rozhodnutím súdu.
Pristúpenie k záväzku
Na rozdiel od prevzatia dlhu pristúpenie k záväzku znamená, že k pôvodnému dlžníkovi pristúpi ďalšia osoba, ktorá sa stane solidárne zaviazanou spoločne s pôvodným dlžníkom. Tento proces vyžaduje písomnú dohodu medzi veriteľom a treťou osobou, pričom súhlas pôvodného dlžníka nie je potrebný. Veriteľ si následne môže nárokovať splnenie záväzku od ktoréhokoľvek z dlžníkov. Ak dlh splní jeden z dlžníkov, povinnosť druhého automaticky zaniká.
Pristúpenie k záväzku sa v istom zmysle podobá ručeniu, pretože nová osoba zaručuje splnenie záväzku, avšak s tým rozdielom, že sa stáva hlavným dlžníkom, nie len ručiteľom.
Rozdiely medzi prevzatím dlhu a pristúpením k záväzku
- Pri prevzatí dlhu pôvodný dlžník zaniká ako strana záväzkového vzťahu, a na jeho miesto nastupuje nový dlžník.
- Pri pristúpení k záväzku k pôvodnému dlžníkovi pribudne nový dlžník, pričom obaja sú zaviazaní solidárne.
- Prevzatie dlhu vyžaduje súhlas veriteľa, zatiaľ čo pri pristúpení k záväzku súhlas pôvodného dlžníka nie je potrebný.
Význam a daňové dôsledky
Prevzatie dlhu môže byť odplatné alebo bezodplatné. Pri odplatnom prevzatí si pôvodný dlžník zúčtuje peňažné plnenie voči veriteľovi z hľadiska daní tak, aby:
- v prípade straty tieto účtovné prípady neovplyvnili základ dane,
- v prípade zisku podliehali dani z príjmov.

Uznanie dlhu – vzor a funkcia v právnej praxi
Uznanie dlhu je právny inštitút, ktorý hrá kľúčovú úlohu v zabezpečení záväzkov medzi veriteľom a dlžníkom. Tento inštitút je upravený v Občianskom zákonníku a má najmä zabezpečovaciu funkciu. Uznaním dlhu sa posilňuje postavenie veriteľa, čo prispieva k jeho lepšej právnej ochrane.
Prostredníctvom uznania dlhu, dlžník vyjadruje svoju vôľu splniť záväzok, čím sa posilňuje právna istota pre obe strany – najmä pre veriteľa.
Funkcie uznania dlhu
- Preventívna funkcia:
- Uznanie dlhu núti dlžníka splniť svoje povinnosti voči veriteľovi, a to pod hrozbou prípadného súdneho konania.
- Uznanie dlhu je väčšinou vyžiadanie veriteľa a predstavuje jednostranný právny úkon, ktorý sa vykonáva v písomnej forme.
- Zabezpečovacia funkcia:
- Uznanie dlhu zvyšuje právnu istotu veriteľa, pretože zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase jeho uznania skutočne trval.
- To prináša zodpovednosť na dlžníka, ktorý musí preukázať opak.
- Okrem toho, uznanie dlhu predlžuje premlčaciu lehotu, čím zabezpečuje možnosť vymáhania dlhu aj po uplynutí pôvodnej lehoty.
Ako vyplniť uznanie dlhu
Pri vyplňovaní uznania dlhu je nevyhnutné dodržať niekoľko právnych náležitostí. Tieto náležitosti zabezpečia, že uznanie bude mať právne účinky a bude platné aj v prípade, že pôvodný dlh už premlčal.
- Písomná forma:
Uznanie dlhu musí byť vždy vykonané písomne, aby bolo právne platné. Tento požiadavok platí aj v prípade, že pôvodný záväzok vznikol ústne (napríklad pri ústnej pôžičke). - Sľub zaplatiť dlh:
Dlžník musí v uznaní dlhu vyjadriť svoju vôľu splniť záväzok a zaplatiť dlh. Prísľub nemusí byť prísne formalistický, ale mal by jednoznačne vyjadrovať úmysel dlžníka dlh uhradiť. - Vymedzenie dlhu čo do dôvodu a výšky:
Dôležité je jasne stanoviť dôvod vzniku dlhu a jeho výšku. Ak je dlh odôvodnený existujúcou zmluvou, faktúrou alebo iným dokladom, musí to byť uvedené v uznaní. Ak dlžník uznáva len časť dlhu, bude sa to odrážať na premlčacej lehote, ktorá sa bude vzťahovať len na uznanú časť.
Právne účinky uznania dlhu
- Otočenie dôkazného bremena:
Uznaním dlhu sa dôkazné bremeno presúva na dlžníka. To znamená, že ak dlžník tvrdí, že dlh neexistoval, musí to preukázať. Veriteľ už nebude musieť dokazovať existenciu dlhu, keďže uznanie je považované za dôkaz. - Premlčanie:
Uznanie dlhu preruší plynutie premlčacej doby a nová premlčacia lehota začne plynúť od momentu uznania dlhu. Ak bol dlh v čase uznania už premlčaný, platí, že ak dlžník vedel o premlčaní, uznanie má právne účinky.
Výhody uznania dlhu
Uznanie dlhu prináša viacero výhod, a to nielen pre veriteľa, no aj pre samotného dlžníka. Z právneho hľadiska ide o veľmi výhodný nástroj, ktorý umožňuje rýchlejšie a efektívnejšie riešiť finančné spory. Výhody zahŕňajú:
- Rýchlejšie riešenie sporu: Uznanie dlhu umožňuje veriteľovi rýchlo dosiahnuť uspokojenie nároku, bez nutnosti dlhého súdneho procesu.
- Predlženie premlčacej lehoty: Pre veriteľa sa predlžuje možnosť vymáhať dlh.
- Možnosť rozhodcovského konania: Ak sa dlžník zdráha splniť záväzok, rozhodcovský súd môže rozhodnúť o povinnosti zaplatiť dlh bez potreby verejného súdneho konania.
Vzor uznania dlhu
I. Strany dohody Veriteľ: Meno a priezvisko: [Meno Veriteľa] Adresa: [Adresa Veriteľa] IČO (ak je to právnická osoba): [IČO] Dlžník: Meno a priezvisko: [Meno Dlžníka] Adresa: [Adresa Dlžníka] IČO (ak je to právnická osoba): [IČO] II. Záväzok a uznanie dlhu Dlžník týmto uznáva, že dlh vo výške [Výška dlhu] vznikol na základe [dôvod vzniku dlhu – napr. pôžička, faktúra, zmluva, atď.]. Dlžník sa zaväzuje tento dlh zaplatiť najneskôr do [dátum splatnosti]. V prípade neplnenia povinnosti sa dlžník zaväzuje pokryť aj všetky náklady spojené s vymáhaním dlhu, vrátane právnych nákladov. III. Dátum a podpisy Dátum: [Dátum uznania] Podpis veriteľa: ___________________ Podpis dlžníka: ___________________ |
Tento vzor uznania dlhu zabezpečuje právnu istotu a preukázateľnosť záväzkov, čím uľahčuje vymáhanie dlhu v prípade neplnenia podmienok zo strany dlžníka.
Účtovanie prevzatia dlhu a Občiansky zákonník
V súčasnosti je prevzatie dlhu významným inštitútom v oblasti záväzkových vzťahov, ktorý prináša zmeny v osobách dlžníka a zároveň upravuje povinnosti voči veriteľovi. Tento proces môže mať široký dopad na účtovníctvo, najmä z hľadiska správneho účtovania v súlade s platnou legislatívou.
Prevzatie dlhu podľa Občianskeho zákonníka
Podľa Občianskeho zákonníka je prevzatie dlhu situácia, kedy sa nový dlžník zaväzuje splniť záväzok pôvodného dlžníka voči veriteľovi. Tento proces sa spravidla uskutočňuje písomnou dohodou, ktorá musí byť schválená veriteľom. Zákon predpokladá, že pri prevzatí dlhu sa nový dlžník stáva plnohodnotným subjektom záväzkového vzťahu, čím sa mení povinnosť plniť záväzok.
Dôležitou časťou účtovania prevzatia dlhu je identifikácia, ktorý subjekt (starý alebo nový dlžník) je v konkrétnom okamihu zodpovedný za splnenie záväzku. Pre účely účtovníctva je podstatné, aby všetky transakcie vyplývajúce z prevzatia dlhu boli správne evidované na účtoch, ktoré odrážajú zmenu v právnom postavení dlžníka.
Obchodný zákonník a prevzatie dlhu
Obchodný zákonník, na rozdiel od Občianskeho zákonníka, neobsahuje priamu úpravu týkajúcu sa prevzatia dlhu, ale uplatňuje ustanovenia Občianskeho zákonníka, najmä § 533. Tento paragraf upravuje situáciu, kedy sa nová osoba zaväzuje splniť peňažný záväzok pôvodného dlžníka. Pri obchodných záväzkoch je dôležité, aby sa uplatnili rovnaké zásady ako v občianskych vzťahoch, avšak s ohľadom na špecifické potreby obchodného styku.
Z hľadiska účtovania je v prípade prevzatia dlhu a pristúpenie k záväzku je potrebné správne určiť, či sa jedná o jednoduchú zmenu subjektu záväzkového vzťahu, alebo či sú v hre aj ďalšie obchodné operácie, ako je napríklad postúpenie pohľadávky, ktoré môže byť spojené s prevzatím dlhu. Účtovná jednotka by mala dbať na to, aby v prípade prevzatia dlhu došlo k správnej registrácii nového záväzku na účtoch.
Účtovanie prevzatia dlhu – príklad z praxe
V praxi môže prevzatie dlhu a pristúpenie k záväzku prebiehať v rámci rôznych obchodných transakcií, ako sú akvizície, fúzie alebo reštrukturalizácie. V týchto prípadoch je rozhodujúce, aby účtovná jednotka správne evidovala tento krok, vrátane zapísania pohľadávok a záväzkov na účtoch.
Na strane pôvodného dlžníka sa účtuje o zániku záväzku, a to na účte, ktorý bol pôvodne použitý na evidenciu dlhu. Na strane nového dlžníka sa následne eviduje nový záväzok. Dôležité je, že prevzatie dlhu nemá vplyv na samotnú výšku dlhu, ale môže ovplyvniť spôsob jeho vykazovania a správy v účtovníctve.

Prevzatie dlhu za odplatu
Pri prevzatí dlhu za odplatu je nevyhnutné dojednať aj odplatu za tento právny úkon. Odplata je finančná kompenzácia, ktorú nový dlžník poskytne pôvodnému dlžníkovi za prevzatie záväzku. Je dôležité poznamenať, že prevzatie dlhu za odplatu je zmluva, ktorá má charakter zmluvy odplatnej. Tento mechanizmus môže byť výhodný pre strany, ktoré hľadajú spôsob, ako získať nový zdroj finančných prostriedkov, alebo pre veriteľa, ktorý môže zabezpečiť vyššiu stabilitu splácania dlhu.
Podľa § 531 Občianskeho zákonníka je prevzatie dlhu platné len vtedy, ak je jasne vopred dohodnutá výška odplaty, pokiaľ ide o zmluvu odplatnú. Ak sa zmluva o prevzatí dlhu neuzavrie za odplatu, môže byť považovaná za neplatnú. Suma odplaty nemusí byť vždy určená v okamihu uzatvorenia zmluvy, no jej výška musí byť dohodnutá medzi stranami. V prípade absencie dohody o odplate by zmluva o prevzatí dlhu bola považovaná za neplatnú, čo môže mať vážne právne dôsledky pre všetky strany.
Prevzatie dlhu za odplatu môže byť nástrojom na zlepšenie finančnej situácie všetkých zúčastnených strán. Pre pôvodného dlžníka to môže znamenať zbavenie sa dlhového bremena, ak noví dlžníci prevezmú záväzok voči veriteľovi, pričom veriteľ získava istotu splácania dlhu.
Postúpenie pohľadávky
Postúpenie pohľadávky je právny proces, pri ktorom veriteľ (postúpený) prevádza svoje práva na inú osobu (postupníka). Tento proces umožňuje veriteľovi odstúpiť svoje pohľadávky inému subjektu bez potreby súhlasu pôvodného dlžníka. Základným ustanovením, ktoré upravuje túto otázku, je § 525 Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje, že postúpenie pohľadávky je možné aj bez súhlasu dlžníka, pokiaľ to neodporuje predchádzajúcej dohode medzi veriteľom a dlžníkom. |
Postúpenie pohľadávky musí byť riadne oznámené dlžníkovi. Podľa Občianskeho zákonníka je povinnosťou postupcu, aby bez zbytočného odkladu oznámil dlžníkovi, že pohľadávka bola postúpená. Ak oznámenie o postúpení nebolo vykonané, dlžník bude môcť naďalej plniť pôvodnému veriteľovi (postupcovi), čím sa zbaví svojho záväzku.
Okrem oznámenia môže postúpenie pohľadávky preukázať aj samotný postupník, ktorý predloží dôkazy o postúpení.
Dohoda o postúpení pohľadávky môže byť bezodplatná alebo odplatná.
- V prípade bezodplatného postúpenia, postupca nezodpovedá za vymožiteľnosť pohľadávky ani za jej pravosť, pokiaľ nedošlo k podvodu alebo uvedeniu do omylu zo strany postupcu.
- Ak ide o odplatné postúpenie, postupca nesie zodpovednosť za pravosť pohľadávky a jej vymožiteľnosť, s výnimkou prípadov, keď tieto problémy nastali až po postúpení pohľadávky.
V každom prípade musí byť zmluva o postúpení pohľadávky vypracovaná písomne a musí byť jasne definované, či je postúpenie bezodplatné alebo odplatné. Ak je zmluva odplatná, je potrebné vyjadriť aj cenu za postúpenie pohľadávky, pričom splatnosť tejto sumy nie je nutné uvádzať. Bez vyjadrenia tejto ceny by zmluva bola považovaná za neplatnú, pretože by nebola dostatočne určitá.
Zmluva o postúpení pohľadávky môže byť uzavretá na pohľadávky akéhokoľvek druhu. Môže ísť o peňažné aj nepeňažné pohľadávky, pričom je nutné, aby pohľadávka bola existujúca, určiteľná a identifikovateľná. To znamená, že musí byť jasne definované, k akej pohľadávke sa zmluva vzťahuje a že táto pohľadávka musí byť právne platná.
Je tiež dôležité podotknúť, že podľa § 527 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka postúpená odplatne obsahuje nepresné alebo nesprávne informácie, postupca nesie zodpovednosť za škody vzniknuté postupníkovi v dôsledku týchto nesprávností, a to vrátane súdnych trov.
Postúpenie pohľadávky predstavuje výhodný nástroj na správu pohľadávok a riešenie záväzkových vzťahov, ale je dôležité zabezpečiť, aby všetky zmluvy boli riadne spísané v súlade s platnými právnymi predpismi, aby sa predišlo právnym problémom v budúcnosti.