Verejné zdravotné poistenie – pre samoplatcov, v zahraničí a koľko sa platí
Verejné zdravotné poistenie je základnou súčasťou sociálneho zabezpečenia občanov Slovenskej republiky. Poskytuje právny rámec, v ktorom je zabezpečené právo na zdravotnú starostlivosť hradenú z verejných zdrojov. Podľa zákona je stanovené, ktoré osoby sú do systému zahrnuté a aktívne sa im prideľuje poistný vzťah.
Právny stav je definovaný v zákone o zdravotnom poistení, ktorý určil vymedzené skupiny platiteľov vrátane štátu. Cieľom článku je poskytnúť ucelený pohľad na osobitné témy, ako napríklad koľko sa platí zdravotné poistenie VšZP, aká je cena zdravotného poistenia pre samoplatcov, aké povinnosti sa s tým spájajú, ako funguje systém pri práci či pobyte v zahraničí a čo sa vzťahuje na cudzincov.
Obsah článku
Kedy vzniká povinnosť platiť verejné zdravotné poistenie?
Povinnosť platiť verejné zdravotné poistenie vzniká osobám v rôznych životných situáciách, pričom rozhodujúcim faktorom je buď trvalý pobyt na Slovensku alebo výkon činnosti na jeho území. Tento vzťah k poisteniu sa nadobúda automaticky, bez nutnosti osobitného rozhodnutia.
Osoby s trvalým pobytom na Slovensku
Povinnosť platiť zdravotné poistenie vzniká:
- Narodením dieťaťa na území SR, ak má trvalý pobyt v krajine.
- Získaním trvalého pobytu – Ak občan SR alebo cudzinec získa trvalý pobyt na Slovensku, stáva sa verejne zdravotne poisteným dňom nadobudnutia pobytu.
- Zánikom poistenia v zahraničí – Ak osobe s trvalým pobytom na Slovensku zanikne poistenie v inej krajine, napríklad po skončení pracovného pomeru pre spoločnosť so sídlom v cudzine.
- Návratom z dlhodobého pobytu v zahraničí – Verejné zdravotné poistenie vzniká aj vtedy, keď zanikne dlhodobý pobyt mimo Slovenska, pričom za dlhodobý sa považuje pobyt presahujúci šesť po sebe nasledujúcich mesiacov.
Osoby bez trvalého pobytu
Aj osoby, ktoré na Slovensku nemajú trvalý pobyt, môžu podliehať povinnému zdravotnému poisteniu, ak spĺňajú niektoré zákonné podmienky:
- Zamestnaní cudzinci – Musia byť poistení, ak pracujú u zamestnávateľa so sídlom alebo stálou prevádzkou na Slovensku, ak nie sú zdravotne poistení v inom členskom štáte EÚ. Zároveň vtedy, ak ich mesačný príjem dosahuje zákonom stanovenú minimálnu úroveň. Výnimkou sú zamestnanci diplomatických inštitúcií.
- Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) – Cudzinci vykonávajúci samostatnú zárobkovú činnosť na Slovensku, ktorí majú povolenie na pobyt a nie sú poistení v inej krajine EÚ, tiež podliehajú tejto povinnosti.
- Azylanti – Osoby, ktorým bol udelený azyl a ktorým bolo vydané povolenie na trvalý pobyt s označením „AZYLANT“. Poistenie sa vzťahuje len na tých, ktorí nie sú poistení v iných štátoch EÚ.
- Zahraniční študenti – Ak sa vzdelávajú v SR na základe medzinárodných dohôd a zároveň nie sú poistení v iných členských štátoch EÚ, vzniká im povinné zdravotné poistenie.
- Maloletí cudzinci bez sprievodu – Deti bez zákonného zástupcu, ktorým bola nariadená ústavná starostlivosť rozhodnutím súdu a ktoré nie sú poistené inde v EÚ podliehajú verejnému zdravotnému poisteniu. Ak sa však nachádzajú na území SR so zákonným zástupcom, táto povinnosť nevzniká.
- Osoby vo výkone väzby alebo trestu – Cudzincom vo väzbe, výkone trestu alebo v zaistení vzniká povinné poistenie za podmienky, že nie sú poistení v inom členskom štáte EÚ.
- Nezaopatrení rodinní príslušníci poistencov SR – Najčastejšie ide o deti, ktoré nie sú poistené v inom členskom štáte EÚ a ktorých rodičia majú poistenie v SR.
- Deti s povolením na pobyt – Nezaopatrené deti, ktorých zákonný zástupca alebo osoba, ktorej boli zverené do starostlivosti, je verejne poistená na Slovensku, získavajú povinné poistenie automaticky.
Poistenec môže byť poistený iba v jednej zdravotnej poisťovni, ktorej platí zdravotné odvody. Aktuálne sú to Všeobecná zdravotná poisťovňa, Zdravotná poisťovňa Dôvera a Zdravotná poisťovňa Union.
Koľko sa platí zdravotné poistenie VšZP v porovnaní s inými poisťovňami? Výška poistného sa nelíši, nakoľko sa vypočítava na rovnakom základe a je regulované zákonom.
Koľko sa platí zdravotné poistenie – na deň, VšZP, u samoplatcov
Výška zdravotných odvodov bola stanovená zákonom a je odvodená od vymeriavacieho základu, ktorý má pre rôzne skupiny platiteľov rozdielnu definíciu.
Zamestnanec, ktorého preddavky platí zamestnávateľ, má základ odvodený od hrubej mzdy, pričom sadzba poistného je jednotná v rámci tejto skupiny.
Pre zamestnancov býva sadzba pevne určená zákonom (typicky okolo 4 % alebo 10 %, v závislosti od posudzovanej kategórie).
Pre samoplatcov zdravotného poistenia a SZČO je vymeriavací základ odvodený od dosiahnutého príjmu, pričom je stanovený minimálny mesačný vklad, ktorý sa upravuje každý rok.
Na dennej báze by mohlo byť posudzované, koľko sa platí zdravotné poistenie na deň. Pri minimálnom mesačnom preddavku sa denne jedná o jednotky eur (napríklad 3 – 4 eurá). Koľko sa platí zdravotné poistenie sa mení každý rok, a preto treba sledovať aktuálne informácie.
Koľko sa platí zdravotné poistenie na deň je dôležitá informácia skôr pri krátkodobom cestovnom poistení pri dovolenkách či výletoch v zahraničí. Vtedy sa totiž uzatvára poistenie na deň, respektíve na dĺžku pobytu.
Cena zdravotného poistenia
V roku 2026 sa vymeriavací základ pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) odvíja od polovice priemernej mesačnej mzdy za rok 2026, ktorá predstavovala 1 430 eur. Z toho vyplýva minimálny vymeriavací základ vo výške 715 eur.
Na tento základ sa uplatňuje percentuálna sadzba poistného – 15 % pre bežné SZČO, respektíve 7,5 % v prípade, že ide o poistenca so zdravotným postihnutím. Aká je cena zdravotného poistenia?
Minimálne poistné pre SZČO
- SZČO bez zdravotného postihnutia musí od januára 2026 uhrádzať mesačne minimálne poistné vo výške 107,25 eur. Maximálna výška nie je zákonom stanovená a preddavok sa počíta z reálne dosiahnutých príjmov.
- SZČO so zdravotným postihnutím platí mesačne minimálne 53,62 eur, pričom aj v tomto prípade sa horná hranica nestanovuje a výpočet vychádza z príjmu a zníženej sadzby 7,5 %.
- Ak SZČO zároveň pracuje ako zamestnanec alebo spĺňa podmienky na poistencov štátu (napríklad poberateľ materskej či dôchodca), nemusí platiť minimálne poistné. V týchto prípadoch môže byť mesačný preddavok aj nižší než uvedené sumy.
Výška preddavku platná pre rok 2026 bola každému poistencovi oznámená spolu s ročným zúčtovaním za rok 2025.
Osoby, ktoré sa nezaraďujú do žiadnej zo skupín povinne poistných, ako sú študenti, dlhodobo nezamestnaní bez podpor alebo rezidenti, môžu byť evidovaní ako samoplatcovia zdravotného poistenia.
Tí sú povinní platiť minimálny mesačný preddavok, ktorý sa určí podľa vymeriavacieho základu. Je regulovaný zákonom a môže byť zmenený štátnym orgánom prostredníctvom ročnej aktualizácie.
Preddavky zamestnancov a zamestnávateľov
Povinnosť odvádzať poistné za zamestnanca nesie zamestnávateľ, ktorý za každý kalendárny mesiac počíta preddavky z vyplateného príjmu:
Zamestnanec – Z hrubej mzdy sa odvádzajú 4 % ako jeho podiel na zdravotnom poistení. V prípade osôb so zdravotným postihnutím ide o sadzbu 2 %.
Zamestnávateľ – Odvádza 11 % z príjmu zamestnanca, respektíve 5,5 % v prípade, že ide o zdravotne znevýhodnenú osobu.
Zákonom je ustanovená aj minimálna suma preddavku za zamestnanca, ktorá v roku 2026 predstavuje 41,08 eur mesačne. Táto suma vzniká ako súčet podielu zamestnanca a zamestnávateľa vypočítaného zo životného minima (273,99 eur), ktoré je základom aj pre ďalšie sociálne dávky.
Povinnosť platiť zdravotné odvody
Povinnosť je jednoznačne daná zákonom. Ak osoba nesplní oznamovaciu povinnosť, je povinná doplatiť nedoplatok odo dňa, kedy vznikla povinnosť.
Poistenec je viazaný povinnosťou spolupráce – musí reagovať na výzvy poisťovne, poskytovať dokumenty a oznamovať zmeny najmä v oblasti príjmu, zamestnania či pobytu.
Zdravotné poistenie v zahraničí
Pri pobyte v krajinách Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a vo Švajčiarsku má poistenec slovenskej zdravotnej poisťovne možnosť čerpať nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť prostredníctvom Európskeho preukazu zdravotného poistenia (EPZP).
Ide o oficiálny doklad pre zdravotné poistenie v zahraničí, ktorý potvrdzuje nárok na ošetrenie v zmluvných zdravotníckych zariadeniach daného štátu – teda u poskytovateľov, ktorí majú uzatvorenú zmluvu s miestnou verejnou poisťovňou.
Kde sa dá EPZP využiť a čo kryje?
EPZP je platný v členských štátoch EÚ, v krajinách EHP (napr. Nórsko, Island, Lichtenštajnsko) a vo Švajčiarsku. Na jeho základe má poistenec nárok na zdravotnú starostlivosť, ktorá sa počas pobytu stane z lekárskeho hľadiska nevyhnutnou.
Ide o ošetrenie, ktoré si daný zdravotný stav vyžaduje a ktoré nie je možné odložiť až do návratu na Slovensko. Rozsah poskytovanej starostlivosti zohľadňuje plánovanú dĺžku pobytu.
Platnosť mimo územia EÚ?
EPZP neplatí v krajinách mimo EÚ, EHP a Švajčiarska. V prípade ciest do tretích štátov, ako aj mimoeurópskych destinácií (napr. USA, Kanada, Austrália), sa odporúča uzatvoriť si komerčné cestovné poistenie, ktoré kryje náklady na ošetrenie aj pri akútnych stavoch.
Je vhodné kombinovať EPZP a komerčné poistenie?
Áno. Optimálnym riešením pre cestujúcich je kombinácia verejného poistenia prostredníctvom EPZP a súkromného cestovného poistenia. Každé má výhody a limity – ich kombinácia zvyšuje mieru krytia a komfort v prípade potreby zdravotnej starostlivosti.
Zdravotné poistenie pre cudzincov na Slovensku
Cudzinci, ktorí v SR nadobudnú povinnosť verejného zdravotného poistenia (napríklad získaním trvalého pobytu alebo zamestnaním), musia byť zaevidovaní, podať prihlášku a začať si plniť poistné. Kým nezačnú platiť, nemôžu byť preukázateľne považovaní za poistených.
Tí, ktorí zaniknú, musia preukázať svoju situáciu. To znamená, že verejné zdravotné poistenie pre cudzincov na Slovensku je spravované analogicky ako pre domácich a vykonávanie sa riadi zákonnými ustanoveniami, ktoré definujú dôvody vzniku a zániku.
Práca v zahraničí a zdravotné poistenie
Verejné zdravotné poistenie je dôležité aj pri práci v zahraničí. Ak je práca vykonávaná v jednej krajine EÚ (vrátane Islandu, Lichtenštajnska, Nórska, Švajčiarska alebo Spojeného kráľovstva) a bývanie je zabezpečené v inej, nárok na zdravotnú starostlivosť je priznaný v oboch krajinách a za rovnakých podmienok ako domácim poistencom. V takom prípade sa má:
- zaregistrovať v krajine, v ktorej je práca vykonávaná
- vyžiadať od tamojšej zdravotnej poisťovne formulár S1 (predtým známy ako formulár E106)
Na základe formulára S1 je možné čerpať zdravotnú starostlivosť aj v krajine bydliska akoby bola osoba poistená tam. Práca v zahraničí a zdravotné poistenie by sa nemali podceniť. Taktiež všetky potrebné formality by sa mali overiť a zabezpečiť čo najskôr.
Ak je zdravotné poistenie zabezpečené v jednej krajine EÚ, nárok na zdravotnú starostlivosť môže byť priznaný aj rodinným príslušníkom, pokiaľ žijú na území EÚ.
V prípade, že je práca vykonávaná v Dánsku, Írsku, Chorvátsku, Fínsku, Švédsku, na Islande, v Nórsku alebo v Spojenom kráľovstve, zdravotná starostlivosť rodinným príslušníkom sa poskytuje len v obmedzenom rozsahu – napríklad len v prípade neodkladného ošetrenia počas dočasného pobytu.
Zodpovednosť za zdravotné poistenie a sociálne zabezpečenie v rámci Európskej únie sa určuje podľa miesta výkonu práce a miesta pobytu, nie na základe štátnej príslušnosti.
Z tohto dôvodu má byť overené, ktorý systém sociálneho zabezpečenia sa na poistenca vzťahuje. Viac informácií o konkrétnych pravidlách je možné získať prostredníctvom národných kontaktných miest.
V prípade nejasností ohľadom nároku na zdravotnú starostlivosť sa má poistencovi odporučiť, aby sa ešte pred návštevou zdravotníckeho zariadenia obrátil na príslušné národné kontaktné miesto.
Publikované: 18. 1. 2026, Aktualizované: 09. 01. 2026
Od roku 2008 sa snažíme priblížiť ľuďom obsah týkajúci sa financií a ekonomiky. Články píšeme jednoducho formou, aby napomohli čitateľom orientovať sa v pojmoch finančného a ekonomického slovníka. Veríme, že obsah, ktorý ponúka portál iFinancie.sk, pomôže čitateľom pohybovať sa vo sfére financií a ekonomiky.
