Prehľad posledných zmien Obchodného zákonníka

Novela Obchodného zákonníka (9/2013 Z.z.) s účinnosťou do 1. februára 2013 obsahuje novelizované ustanovenia týkajúce sa najmä zavedenia nového právneho inštitútu – paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, času plnenia záväzku, omeškania dlžníka, nárokov veriteľa pri omeškaní dlžníka a stanovenia lehôt splatnosti pohľadávok.

Omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku

Novela obsahuje podrobnejšiu úpravu omeškania dlžníka, t.j. presnejšie vymedzenie, kedy dochádza resp. nedochádza k plneniu riadne a včas.

Omeškanie dlžníka nastane v 31. deň počítaný buď odo dňa doručenia dokladu, alebo odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Rozhodná je pritom udalosť, ktorá nastane neskôr. t.j. stanovenie rozhodného momentu nie je na voľbe zmluvných strán.

Uvedenie platí v prípade, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti, tak kratšia, ako aj dlhšia. V prípade dlhšej lehoty splatnosti však musí byť dohoda v súlade s novými ustanoveniami § 340a, t.j. zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka nesmie presiahnuť 60 dní.

Dohoda však nesmie byť v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu. Takáto dohoda je považovaná za nekalú zmluvnú podmienku. Je sankcionovaná neplatnosťou.

Pod vyššie uvedeným termínom „doklad“ mal zákonodarca na mysli doklad veriteľa, ktorým požaduje splnenie peňažného záväzku dlžníkom. V praxi pôjde najmä o faktúru, prípadne iný doklad, z ktorého však musí byť zrejmé, že veriteľ ním vyzýva dlžníka na zaplatenie peňažného záväzku.

Úroky z omeškania

Pri platení úrokov z omeškania aj naďalej platí, že ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania.

Tie sú výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Zmenou však je, že už nepôjde o úroky stanovené predpismi občianskeho práva, ale stanovené Ministerstvom spravodlivosti SR.

Vykonávacie nariadenie k Obchodnému zákonníku (21/2013 Z.z.) účinné rovnako od 1. februára 2013 ustanovuje sadzby zákonných úrokov z omeškania.

Úroky z omeškania zákonodarca neurčil presnou sumou, ale naviazal ich na základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Takto určená sadzba sa následne zvyšuje o deväť percentuálnych bodov (rezort justície ohlasoval 5%) t.j. ak je k dnešnému dňu sadzba ECB 0,75%, je výška úrokov z omeškania 9,75% ročne.

Relevantnou základnou úrokovou sadzbou ECB sa pritom rozumie sadzba pre hlavné refinančné obchody. Nariadenie pritom umožňuje rozhodnúť sa medzi fixnou úrokovou sadzbou a sadzbou menenou každého pol roka.

Novela súčasne vylučuje aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka o omeškaní dlžníka a jeho následkoch na spotrebiteľské vzťahy, v ktorých je v pozícii dlžníka spotrebiteľ, a to v situáciách, keď sa spotrebiteľský vzťah spravuje v dôsledku voľby režimu Obchodného zákonníka (§ 262 ods. 1) jeho ustanoveniami.

Uvedený záujem na vyššej miere ochrany vyplýva aj zo sprísnenia následkov omeškania v obchodnom záväzkovom vzťahu zavedením inštitútu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

Úroky do výšky stanovenej občianskym právom (vyššia o 5 percentuálnych bodov) aj naďalej zostávajú pre záväzky vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy ak dlžníkom je spotrebiteľ.

Nová právna úprava rozširuje povinnosti započítania do náhrady škody okrem plnenia z úrokov z omeškania aj novo zavedenú paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

Paušálna náhrada škody

Novým právnym inštitútom je novo zakotvené právo na náhradu paušálnych výdavkov transakčné náklady. Tie sú spojené s uplatnením pohľadávky, ktoré majú slúžiť len na „náhradu“ nákladov.

Vznikajú veriteľovi v súvislosti s monitorovaním jeho pohľadávok a „stavu (prípadne rozsahu) ich uspokojenia“. Ich výška bola stanovená na 40,- eur pri jednej pohľadávke bez ohľadu na dĺžku omeškania dlžníka a bez ohľadu na výšku dlžnej čiastky.

Paušálna náhrada nákladov nijakým spôsobom nevylučuje existenciu nároku veriteľa na náhradu ďalšej škody, ktorá veriteľovi vznikla v súvislosti s „uplatnením“ pohľadávky napr. v súdnom konaní, a ktorá nie je krytá úrokmi z omeškania či paušálnou náhradou.

V zmysle novely nie je možné zmluvne sa odchýliť, prípadne vylúčiť vznik nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, čo však neznamená, že dlžník musí plniť paušálnu náhrady bez jej predchádzajúceho uplatnenia.

Platí, že dlžník je povinný plniť paušálnu náhradu pod podmienkou jej uplatnenia zo strany veriteľa. Veriteľ sa nemôže vzdať tohto nároku, prípadne úplne vylúčiť jeho vznik.

Zmluvné dojednanie alebo obchodnú prax vylučujúca vznik nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených sa považuje za nekalú zmluvnú podmienku.

Paušalizovaná náhrada škody sa nepoužije pri spotrebiteľských zmluvách.

Overovanie podpisov pri závažných rozhodnutiach

Novela Obchdného zákonníka obsahuje ďalej aj novelizované ustanovenie § 127a, v rámci ktorého sa zavádza povinnosť overovať pravosť podpisu predsedajúceho na zápisniciach zo zasadania valného zhromaždenia pri závažných rozhodnutiach týkajúcich sa fungovania spoločnosti s ručením obmedzeným.

Keďže podpisy sú zväčša pripojené pod súkromnými listinami, pri ktorých nie je možné jednoznačne ustáliť čas, kedy boli podpísané, prechodné ustanovenie zavádza pravidlo, že osvedčenie pravosti podpisu nie je potrebné, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky:

• valné zhromaždenie, na ktorom bolo takéto závažné rozhodnutie prijaté, sa uskutočnilo pred 1. februárom 2013 a
• návrh na zápis zmeny do obchodného registra v súvislosti s týmto rozhodnutím je podaný do 1. apríla 2013.

Ak teda pôjde o rozhodnutie uskutočnené hoc aj pred 1. februárom 2013, bude potrebné pravosť takéhoto podpisu osvedčiť.

Nekalosúťažné konanie

Novela sa ďalej dotýka aj právnej úpravy nekalosúťažného konania. V zmysle novely je vyvolaním nebezpečenstva zámeny okrem doposiaľ definovaných prípadov aj konanie podnikateľa.

To spočíva v takej voľbe jeho obchodného mena alebo používania takého označenia podniku, ktoré je objektívne spôsobilé vyvolať u adresátov jeho obchodnej dokumentácie nebezpečenstvo zámeny podnikateľa s verejným registrom alebo inou evidenciou vedenou na základe zákona.

Novela zároveň zavádza aj inštitút „nekalých zmluvných podmienok a nekalej obchodnej praxe“. Základný princíp nekalosti zmluvného dojednania alebo obchodnej praktiky spočíva v hrubom nepomere dojednania alebo praktiky k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez existencie vyvažujúceho spravodlivého dôvodu.

Takáto obchodná prax je zakázaná a sankcionovaná je neplatnosťou.

Za nekalú zmluvnú podmienku alebo nekalú obchodnú prax sa považuje aj zmluvné dojednanie alebo obchodná prax vylučujúca vznik nároku na úroky z omeškania alebo zmluvné dojednanie.

Taktiež obchodná prax, ktorá vedie k tomu, že sa veriteľ vzdá nároku na úroky z omeškania ešte pred porušením zmluvnej povinnosti. Rovnako aj zmluvné dojednanie týkajúce sa splatnosti peňažného záväzku, sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

Tie sú v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby preň existoval spravodlivý dôvod.

Novinkou v našom právnom poriadku je aj právna úprava upravujúca súdne konanie, predmetom ktorého je rozhodovanie o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxe.

Z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti „organizácie“ prípadných súdnych konaní nie sú prípustné žaloby ďalších osôb z tých istých dôvodov v rozsahu priznaného nároku na zdržanie sa ďalšieho používania nekalej zmluvnej podmienky alebo uplatňovania nekalej obchodnej praxe.

Je však možnosť zúčastniť sa konania ako vedľajší účastníci na strane žalobcu. V prípade už právoplatne skončených konaní dochádza k zákonnému priznaniu tzv. hromadného účinku výroku rozhodnutia aj voči subjektom, ktoré neboli účastníkmi konania avšak sú obchodným partnermi podnikateľa, ktorý presadil aj v ich záväzkovom vzťahu nekalú zmluvnú podmienky alebo používal nekalú obchodnú prax.

Následok

Následkom vyslovenia nekalosti zmluvného dojednania alebo obchodnej praxe spočívajúcim v neplatnosti predmetných ustanovení a zákaze obchodnej praxe je, že pre ďalšiu úpravu obchodných vzťahov sa definuje pravidlo, podľa ktorého sa bude na daný vzťah v otázke splatnosti peňažného záväzku, sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky aplikovať úprava Obchodného zákonníka tak, ako kedy nedošlo k osobitnej dohode strán o lehote splatnosti a sadzbe úrokov z omeškania, prípadne vylúčeniu vzniku alebo vzdania sa nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ešte pred porušením povinnosti, z ktorého môže škoda vzniknúť.

Pre posudzovanie neplatnosti zákon definuje aj výkladové pravidlo pre zhodnotenie a určenie nekalosti zmluvného dojednania alebo obchodnej praxe.

Pre posúdenie, či ide o nekalú zmluvnú podmienku alebo nekalú obchodnú prax sú rozhodujúce všetky okolnosti prípadu najmä:

• súladu so zásadou poctivého obchodného styku,
• povaha predmetu plnenia záväzku,
• existencia spravodlivého dôvodu pre odchýlenie sa dlžníka od sadzby úroku z omeškania,splatnosti peňažného záväzku dlžníka podľa alebo výšky náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

Ďalšie zmeny

Novela Obchodného zákonníka súčasne precizuje podmienky „zamestnaneckej“ voľby členov dozornej rady, rozširuje výpočet tých ustanovení, ktoré majú kogentný charakter a od ktorých sa zmluvné strany nebudú môcť vo svojich dojednaniach odchýliť ani vylúčiť ich aplikáciu na ich obchodný záväzkový vzťah.

Novela rozširuje termín „orgán verejnej moci“ pre účely Obchodného zákonníka, resp. obchodného práva. Súčasne pre túto skupinu zavádza osobitné ustanovenia o sadzbe úrokov z omeškania.

Súčasne však v rámci novelizácie Daňového poriadku (440/2013 Z.z.) je novelizované aj ustanovenie Obchodného zákonníka, ktoré dopĺňa povinnosti pri zakladaní spoločnosti s ručením obmedzeným.

Takúto spoločnosť doposiaľ nemohla založiť osoba, ktorá má daňový nedoplatok. Od 1. januára bude potrebné, aby zakladateľ nemal ani nedoplatok na cle. Do obchodného registra sa bude preto prikladať o potvrdenie viac.