Nemocenské dávky – vyplácanie, výpočet, poistenie PN

Vyznať sa v sociálnom systéme a zistiť, na aké nemocenské dávky má človek nárok v prípade úrazu či choroby, nie je vždy jednoduché. Čo je nemocenské poistenie? Ako vypočítať nemocenskú dávku a kedy má človek nárok na nemocenské? Kedy prebieha vyplácanie nemocenskej dávky?

Aj to sú otázky, ktoré si kladú ľudia, keď potrebujú ísť na PN. Vyplácanie nemocenských dávok sa riadi zákonom o sociálnom poistení.

Popri nemocenských dávkach dostávajú z nemocenského poistenia dávky aj tehotné ženy (tzv. tehotenské) a matky počas materskej dovolenky (materské). Avšak z tohto poistenia sa vypláca aj ošetrovné a vyrovnávacia dávka.

Kto má nárok na nemocenskú dávku?

Nemocenské je sociálna dávka, ktorá je vyplácaná z nemocenského poistenia. Slúži ako náhrada príjmu pri strate či znížení príjmu v dôsledku dočasnej práceneschopnosti spôsobenej:

• úrazom,
• pracovným úrazom,
• chorobou,
• chorobou z povolania,
• nariadeným karanténnym opatrením, resp. izoláciou.

Vyplácanie nemocenskej dávky má na starosti Sociálna poisťovňa. Prebieha podľa zákonom stanovených podmienok. Nárok na nemocenské má:

• zamestnanec od 11. dňa dočasnej práceneschopnosti,
• zamestnanec deň po zániku nemocenského poistenia počas prvých 10 dní dočasnej PN,
• zamestnanec v tzv. ochrannej lehote od 1. dňa dočasnej PN,
• povinne nemocensky poistená SZČO od 1. dňa dočasnej PN,
• dobrovoľne nemocensky poistená osoba od 1. dňa dočasnej PN.

Tento nárok vzniká v prípade, že osoba spĺňa zákonom určené podmienky:

• Osoba má lekárom potvrdenú dočasnú PN.
• Pri vzniku dôvodu na vyplácanie nemocenskej dávky je osoba nemocensky poistená alebo je v ochrannej lehote.
• Zamestnanec nemá príjem za vykonanú prácu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ vyplácaný za obdobie dočasnej PN (od 11. dňa PN).
• SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú včas a v správnej výške zaplatené poistné na nemocenské poistenie.
• Dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola v posledných 2 rokoch pred vznikom dočasnej PN nemocensky poistená aspoň 270 dní.
• Osoba dodržiava liečebný režim.

Ak poistenec poruší liečebný režim, Sociálna poisťovňa môže vyplácanie nemocenskej dávky pri pracovnej neschopnosti ukončiť. Dodržiavanie liečebného režimu kontrolujú zamestnanci Sociálnej poisťovne.

V prípade, že si osoba uplatňuje nárok na nemocenské z viacerých nemocenských poistení, podmienky musí splniť pri každom z nich.

Výpočet nemocenskej dávky

Nemocenské dávky sa počítajú z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ).

Pri výpočte nemocenskej dávky rozhoduje príjem za predchádzajúce obdobie. Spravidla sa nemocenská dávka vypočítava z vlaňajšej mzdy.

Výpočet PN prvých 10 dní je iný ako od 11. dňa:

• Prvých 10 dní PN zamestnanca mu platí náhradu príjmu jeho zamestnávateľ. Výpočet PN prvých 10 dní je na zamestnávateľovi.
• Od 11. dňa PN zamestnanca platí nemocenské Sociálna poisťovňa (SP). Výška dávky je 55 % DVZ alebo PDVZ a vypláca sa až do ukončenia PN lekárom.
• Pre fyzickú osobu v ochrannej lehote, SZČO, dobrovoľne nemocensky poistenú osobu a zamestnanca, ktorému skončí pracovný pomer počas prvých 10 dní PN, je výška nemocenskej od 1. do 3. dňa PN 25 % DVZ alebo PDVZ.
• Výška nemocenskej pre osoby v predchádzajúcom bode je od 4. dňa PN 55 % DVZ alebo PDVZ.

Výpočet PN prvých 10 dní sa teda líši u zamestnanca a iných poistencov. Tu je prehľadná tabuľka na výpočet nemocenskej dávky:

ZAMESTNANEC	FYZICKÁ OSOBA V OCHRANNEJ LEHOTE	SZČO	DOBROVOĽNE NEMOCENSKY POISTENÁ OSOBA	ZAMESTNANEC, KT. SKONČÍ PRAC. POMER POČAS PRVÝCH 10. DNÍ PN
Prvých 10. dní vypláca náhradu príjmu zamestnávateľ.	Od 1. do 3. dňa vypláca SP 25 % DVZ alebo PDVZ.	Od 1. do 3. dňa vypláca SP 25 % DVZ alebo PDVZ.	Od 1. do 3. dňa vypláca SP 25 % DVZ alebo PDVZ.	Od 1. do 3. dňa vypláca SP 25 % DVZ alebo PDVZ.
Od 11. dňa vypláca SP 55 % DVZ alebo PDVZ.	Od. 4. dňa vypláca SP 55 % DVZ alebo PDVZ.	Od. 4. dňa vypláca SP 55 % DVZ alebo PDVZ.	Od. 4. dňa vypláca SP 55 % DVZ alebo PDVZ.	Od. 4. dňa vypláca SP 55 % DVZ alebo PDVZ.

Nemocenská dávka sa kráti na polovicu, ak si nepriaznivý zdravotný stav zavinil poistenec sám, napríklad po požití alkoholu alebo iných návykových látok.

Nemocenské dávky – vyplácanie

Nemocenská dávka sa vypláca za kalendárne dni. Táto dávka je vyplatená vždy do konca mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, na ktorý sa vzťahuje.

Spôsob vyplatenia závisí od toho, čo si zvolí príjemca dávky, no aj od spôsobu uplatnenia nemocenskej dávky. Ak bola dávka uplatnená cez tlačivo „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“, je vyplatená niektorým z týchto spôsobov:

• vyplatenie na účet v banke/pobočke zahraničnej banky, ktorý určil príjemca dávky
• vyplatenie v hotovosti na adresu určenú príjemcom dávky
• vyplatenie na adresu trvalého pobytu príjemcu dávky cez Slovenskú poštu (ak príjemca v žiadosti neurčí spôsob výplaty)

V prípade, že bola nemocenská dávka uplatnená prostredníctvom elektronickej pracovnej neschopnosti (ePN), nemocenské sa vypláca niektorým z týchto spôsobov:

• vyplatenie na účet v banke/pobočke zahraničnej banky alebo na adresu určenú príjemcom dávky (primárne; poistenec povinne hlási údaje pri prvej ePN; údaje zamestnanca hlási zamestnávateľ)
• vyplatenie na účet v banke/pobočke zahraničnej banky alebo na adresu, kde je príjemcovi vyplácaná mzda (ak príjemca neurčí iný účet či adresu; údaje povinne hlási zamestnávateľ)
• vyplatenie v hotovosti na adresu trvalého pobytu príjemcu (ak príjemca ani zamestnávateľ neuvedú výplatné údaje)

Ak si chce príjemca dávky vybrať niektorý z príslušných spôsobov vyplatenia dávky, musí to sám uviesť v žiadosti. Cez formulár na webovej stránke Sociálnej poisťovne sa dá spôsob výplaty dávky zmeniť.

Nárok na vyplatenie dávky/časti dávky sa premlčí po uplynutí 3 rokov odo dňa, za ktorý mala byť dávka alebo jej časť vyplatená. Premlčacia lehota neplynie počas konania o dávke a počas obdobia, kedy účastník konania nemá opatrovníka, ak ho potrebuje.

Elektronická pracovná neschopnosť (ePN)

V súčasnosti sú lekári povinní vystavovať PN elektronicky. Pri vypísaní ePN poistenec nemusí nikam nič oznamovať. Lekár a inštitúcie si údaje aj dokumenty vymenia medzi sebou elektronicky.

Elektronická PN je moderným a efektívnym riešením, ktoré nahradilo pôvodné tlačivo potvrdzujúce pracovnú neschopnosť.

Služba ePN je spustená od júna 2022. Od 1. 1. 2024 je vystavovanie ePN povinné pre všetkých lekárov.

Vystavovanie PN prostredníctvom papierových tlačív sa robí len vo výnimočných situáciách, ako je napr. nefunkčnosť elektronického systému.

Žiadosť o nemocenské cez tlačivo

Keď lekár vystavil potvrdenie o dočasnej PN (péenku) v papierovej forme, žiadateľ musel o nemocenskú dávku požiadať II. dielom tohto tlačiva.

Zamestnanec vyznačil na II. diele tlačiva, o akú dávku žiadal, a podpísal Vyhlásenie poistenca na jeho druhej strane. Tento diel zamestnanec odovzdal cez zamestnávateľa Sociálnej poisťovni, ak jeho dočasná PN trvala dlhšie ako 10 dní.

Okrem II. dielu dostal zamestnanec aj IIa. diel, ktorý po podpísaní Vyhlásenia poistenca odovzdal zamestnávateľovi. Na základe tohto potvrdenia zamestnávateľ zamestnancovi prvých 10 dní PN vyplácal náhradu príjmu.

SZČO, dobrovoľne nemocensky poistené osoby a zamestnanci v ochrannej lehote využívali iba II. diel, ktorý odovzdávali rovno pobočke Sociálnej poisťovne.

Žiadateľ dostal od lekára aj I. diel tlačiva, ktorý slúžil ako legitimácia dočasne práceneschopného poistenca. Lekár tam vyznačoval dátumy kontrol a po ukončení PN poistenec odovzdal tento I. diel lekárovi.

Po skončení PN a odovzdaní I. dielu tlačiva poistenec dostal od lekára IV. diel, ktorý podpísal a bezodkladne ním ohlásil zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne ukončenie PN. Ak PN trvala menej ako 11 dní, hlásenie sa odovzdávalo len zamestnávateľovi.

Ak bola PN dôsledkom úrazu, bolo nutné do Sociálnej poisťovne zaslať aj Hlásenie úrazu. Dalo sa osobne zaniesť do pobočky Sociálnej poisťovne, poslať poštou alebo poslať elektronicky cez portál slovensko.sk.

Komerčné poistenie PN

Okrem povinných odvodov do sociálnej poisťovne je možnosť uzatvoriť aj komerčné poistenie v súkromných poisťovniach. Tie ponúkajú rôzne doplnkové poistenia PN, napr. k životnému poisteniu.

Poistenie PN môže v období práceneschopnosti výrazne pomôcť. Ak poistenec nie je schopný z lekárskeho hľadiska vykonávať bežnú pracovnú činnosť, poistné plnenie môže pokryť liečebné aj bežné výdavky.

V prípade komerčných poistení si treba dobre preštudovať podmienky poistného plnenia. Tiež je dobré porovnať viaceré ponuky.

Čo je nemocenské poistenie?

Systém sociálneho poistenia na Slovensku sa riadi zákonom o sociálnom poistení. Tento zákon stanovuje základný rámec sociálneho zabezpečenia na Slovensku a určuje práva a povinnosti zamestnancov aj zamestnávateľov.

Systém je financovaný hlavne z príspevkov zamestnávateľov, zamestnancov, SZČO a zo štátneho rozpočtu. Sociálne poistenie na Slovensku sa delí na 5 odvetví:

• nemocenské poistenie – nahrádza príjem v prípade straty či zníženia príjmu, napr. pri práceneschopnosti
• dôchodkové poistenie – patrí tu starobné poistenie (nahrádza príjem v starobe a poisťuje aj úmrtie) a invalidné poistenie (zabezpečuje alebo dopĺňa príjem pri poklese schopnosti zarábať a poisťuje aj úmrtie)
• úrazové poistenie – poisťuje poškodenie zdravia či úmrtie v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu a choroby z povolania
• poistenie v nezamestnanosti – slúži ako náhrada príjmu v nezamestnanosti a ako podpora v čase skrátenej práce
• garančné poistenie – ide o poistenie pre prípad, že zamestnávateľ nie je schopný vyplácať mzdy a iné nároky zamestnancov vrátane povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie; tiež slúži na úhradu odmeny či výdavkov predbežného správcu

Nemocenské poistenie je druh sociálneho poistenia, z ktorého sa za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003) poskytuje niekoľko nemocenských dávok:

• nemocenské
• ošetrovné
• tehotenské
• materské
• vyrovnávacia dávka

Všetci zamestnanci na Slovensku musia byť prihlásení do systému sociálneho poistenia a platiť príspevky. Zamestnávatelia sú povinní zrážať príspevky zo mzdy zamestnancov a odvádzať ich do systému sociálneho poistenia.

Systém sociálneho poistenia na Slovensku spravuje Sociálna poisťovňa. Je zodpovedná za registráciu zamestnávateľov a zamestnancov, výber príspevkov, správu dávok pre oprávnené osoby aj kontrolu dodržiavania povinností voči systému sociálneho poistenia.

Systém sociálneho poistenia na Slovensku funguje tak, aby mohli jednotlivci dostať dávky, na ktoré majú nárok napr. v prípade choroby, invalidity, úrazu či odchodu do dôchodku.

Sociálne poistenie poskytuje aj dávky rodinám v prípade úmrtia tak, ako to je pri poistení pohrebných nákladov.

Tento systém je dôležitou súčasťou sociálneho zabezpečenia na Slovensku a je nevyhnutný na zabezpečenie blahobytu obyvateľstva.

Akékoľvek sociálne dávky majú byť po splnení špecifických požiadaviek vyplácané v zmysle zákona. To, kto má nárok na sociálne dávky, sa posudzuje podľa toho, o akú dávku žiada.

To platí aj pri nemocenskej dávke. Nemocenská sa môže hodiť kedykoľvek, napr. pri operácii slepého čreva, ktorá si vyžaduje určitú dobu práceneschopnosti.

Oplatí sa dobrovoľné dôchodkové poistenie?

V súvislosti s nemocenských poistením ľudí zaujíma, či sa oplatí dobrovoľné dôchodkové poistenie.

Toto poistenie zabezpečuje, že má človek po dovŕšení dôchodkového veku či po poklese schopnosti zarábať náhradný príjem. Existuje tzv. starobné poistenie a invalidné poistenie, pričom Sociálna poisťovňa ponúka rôzne balíky.

To, či sa oplatí dobrovoľné dôchodkové poistenie, musí človek zvážiť sám podľa svojej životnej situácie. Najlepšie je informovať sa o všetkých možnostiach a porozmýšľať, či má dobrovoľné dôchodkové poistenie pre daného človeka zmysel.

Samoplatca – odvody

V prípade zamestnanca poistné odvádza zamestnávateľ. V prípade SZČO či dobrovoľne nemocensky poistenej osoby je za zaplatenie poistného včas a v správnej výške zodpovedný poistenec. Samoplatca odvody platí vo výške, ktorá sa počíta z vymeriavacieho základu.

SZČO vzniká povinnosť platiť poistné od 1. júla (resp. 1. októbra pri predĺženej lehote na podanie daňového priznania), ak mala v minulom roku príjem z podnikania či inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako je 12-násobok min. vymeriavacieho základu.

Táto povinnosť vzniká aj vtedy, ak SZČO opätovne nadobudne právne postavenie SZČO a za posudzovaný kalendárny rok boli jej príjmy vyššie, ako je zákonom stanovená hranica.

Samoplatca odvody vypočíta aj v online kalkulačke, ak chce výšku poistného zistiť sám. Ide však o informatívny výpočet.

Informáciu o výške poistného na daný rok si možno vypočítať v kalkulačke na informatívny výpočet poistného pre SZČO na webe Sociálnej poisťovne.

Kalkulačka vždy zohľadňuje najnovšie predpísané hodnoty poistného, preto poistenec na webovej stránke nájde aktuálnu kalkulačku.

SZČO sa informácie dozvie od Sociálnej poisťovne. Tá oznamuje vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, vymeriavací základ, výšku poistného, dátum splatnosti poistného aj údaje, ktoré SZČO potrebuje na úhradu poistného.

Sociálna poisťovňa musí tieto informácie oznámiť do 20 dní po vzniku povinného poistenia. Ak sa tak nestane, SZČO by mala Sociálnu poisťovňu kontaktovať a predložiť informácie potrebné k posúdeniu vzniku povinného poistenia.

Kto má nárok na sociálne dávky?

To, kto má nárok na sociálne dávky, sa posudzuje pri ich žiadosti. Existujú podmienky, ktoré treba pri jednotlivých sociálnych dávkach spĺňať. Toto sú dávky, ktoré patria pod nemocenské poistenie:

Ošetrovné

Ošetrovné (známe ako OČR) môže poberať poistenec, ktorý osobne a celodenne ošetruje inú osobu.

Tiež ho môže poberať poistenec, ktorý sa osobne a celodenne stará o dieťa do dovŕšenia 11. roku života alebo o dieťa do dovŕšenia 18 rokov, ak má nepriaznivý zdravotný stav.

OČR na dieťa je teda nemocenská dávka, ktorú dostáva rodič napr. pri chorobe dieťaťa.

Túto dávku môže dostávať poistenec, ktorý ošetruje:

• chorú osobu, ktorá je s ním v priamom príbuzenskom vzťahu (napr. rodič/dieťa, starý rodič/vnúča)
• choré dieťa, ktoré nie je s ním v priamom príbuzenskom vzťahu (napr. osvojené dieťa)
• chorého súrodenca
• chorého manžela či chorú manželku
• chorého rodiča manžela/manželky

Ošetrovné môže byť krátkodobé alebo dlhodobé:

• krátkodobé ošetrovné – je treba potvrdenie od lekára, kde uznáva, že zdravotný stav osoby nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou; poskytuje sa aj v prípade starostlivosti o dieťa do veku 11 či 18 rokov
• dlhodobé ošetrovné – je treba potvrdenie od lekára, kde uznáva, že zdravotný stav osoby vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, pretože ošetrovaná osoba potrebuje starostlivosť v jej prirodzenom prostredí

Nárok na ošetrovné môže vzniknúť týmto osobám:

• zamestnanec
• povinne nemocensky poistená SZČO
• dobrovoľne nemocensky poistená osoba
• fyzická osoba, ktorej vznikla potreba osobného a celodenného ošetrovania či starostlivosti po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote

Týmto osobám vznikne nárok na ošetrovné, ak splnia stanovené podmienky. Všetky informácie sú zverejnené na webovej stránke Sociálnej poisťovne.

Tehotenské

Ide o dávku, ktorá je vyplácaná tehotným ženám, ktoré sú nemocensky poistené. Sociálna poisťovňa upozorňuje, že nejde o tehotenské štipendium. To poskytujú školy tehotným študentkám.

Nárok na túto dávku majú tieto osoby:

• tehotná zamestnankyňa
• tehotná povinne nemocensky poistená SZČO
• tehotná poistenka, ktorej vznikol nárok na tehotenské po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote
• tehotná poistenka, ktorá pozastavené povinné poistenie pre čerpanie rodičovskej dovolenky či poberanie rodičovského príspevku

Žene vzniká nárok na tehotenské, keď splní tieto podmienky:

• je tehotná
• v čase, keď žiada o dávku, je nemocensky poistená, je v ochrannej lehote, čerpá rodičovskú dovolenku alebo jej vznikol nárok na rodičovský príspevok
• v posledných 2 rokoch pred vznikom dôvodu na poskytovanie tehotenskej dávky bola žena najmenej 270 dní nemocensky poistená
• ak je SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistená osoba, musí mať zaplatené nemocenské poistné včas a v správnej výške

Tento nárok vzniká dňom, kedy začne 27. týždeň pred očakávaným dňom pôrodu. Tehotenská dávka sa vypláca za kalendárne dni, pričom sa k nim počítajú aj dni, kedy má poistenka príjem či poberá iné dávky.

Nárok na tehotenskú dávku zaniká skončením tehotenstva či smrťou poistenky počas trvania nároku.

Ak bolo tehotenstvo ukončené inak ako pôrodom, ak je poistenka cudzinka alebo ak sa dieťa narodilo v cudzine, skončenie tehotenstva je nutné Sociálnej poisťovni preukázať.

Materská dávka

Materská dávka je vyplácaná poistenke z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa, no môže byť poskytovaná aj inému poistencovi z dôvodu starostlivosti o dieťa do 3 rokov.

Nárok na materské môže vzniknúť týmto osobám:

• zamestnankyňa/zamestnanec
• povinne nemocensky poistená SZČO
• dobrovoľne nemocensky poistená osoba
• fyzická osoba, ktorej vznikol nárok na materskú dávku po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote

Pri uplatnení nároku na materské je dôležité, aby šlo o matku dieťaťa či iného poistenca, ktorý sa stará o dieťa do 3 rokov.

Iným poistencom môže byť otec dieťaťa, manžel matky dieťaťa, manželka otca dieťaťa a fyzická osoba, ktorá sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu. Nárok na materské im vzniká len za určitých podmienok.

Nárok na materské sa posudzuje ku dňu vzniku dôvodu na poskytovanie materskej dávky. To je začiatok 6. týždňa pred dátumom očakávaného pôrodu, príp. deň pôrodu. Avšak najskôr to môže byť začiatok 8. týždňa pred pôrodom.

Pri vzniku dôvodu na poskytovanie materskej dávky, musí poistenec spĺňať tieto podmienky:

• poistenkyňa je tehotná (ak ide o matku dieťaťa)
• ide o osobu, ktorá sa stará o dieťa
• ide o osobu, ktorá je nemocensky poistená alebo v ochrannej lehote
• osoba bola v posledných 2 rokoch najmenej 270 dní nemocensky poistená
• ak ide o zamestnanca, nemá príjem za vykonanú prácu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ vyplatený za obdobie poskytovania materskej dávky
• ak ide o SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, má zaplatené nemocenské poistné včas a v správnej výške

Otec dieťaťa môže poberať otcovskú dávku aj materskú dávku. V podstate je to jedna rozdelená dávka. Otcovské sa vypláca maximálne 2 týždne počas prvých 6 týždňov po narodení dieťaťa.

Následne môže otec dieťaťa poberať aj materskú dávku. Po vyčerpaní otcovského zostane otcovi 26 týždňov na čerpanie materského, ktorú si môže uplatniť do 3 rokov veku dieťaťa.

Ak si otec nevyčerpá 2 týždne počas prvých 6 týždňov po narodení dieťaťa, môže následne čerpať až 28 týždňov materskej dávky. V prípade osamelého otca je to až 31 týždňov a v prípade otca, ktorý sa stará o dve a viac narodených detí, je to až 37 týždňov.

Nárok vzniká po splnení určených podmienok. Sú podobné ako podmienky, ktoré musí osoba spĺňať pri vzniku dôvodu na poskytovanie materského. Podrobné informácie sa nachádzajú aj na webe Sociálnej poisťovne.

Ako zistím, koľko dní som nemocensky poistená?

Ženy počas tehotenstva či po pôrode často trápi otázka: „Ako zistím, koľko dní som nemocensky poistená?“

Nárok na tehotenskú a materskú dávku vzniká okrem iného v prípade, že žena bola v posledných 2 rokoch nemocensky poistená aspoň 270 dní.

Ak chce zistiť, koľko dní je nemocensky poistená, musí spočítať všetky dni, ktoré sa jej do tohto obdobia počítajú.

Do týchto dní sa započítavajú viaceré obdobia. Za istých okolností sa počíta napr. štúdium na strednej a vysokej škole.

Ak sa žena pýta: „Ako zistím, koľko dní som nemocensky poistená?“, mala by si podrobne prečítať informácie na webovej stránke Sociálnej poisťovne, resp. môže navštíviť pobočku Sociálnej poisťovne.

Vyrovnávacia dávka

Vyrovnávacia dávka je určená len pre tehotné zamestnankyne a zamestnankyne počas materstva do konca 9. mesiaca po pôrode v prípade, že museli byť pre tehotenstvo alebo materstvo preradené na inú prácu.

Nárok na vyrovnávaciu dávku majú zamestnankyne:

• preradené na inú prácu počas tehotenstva, pretože ich predošlá práca je podľa predpisov zakázaná tehotným ženám alebo podľa lekára ohrozuje tehotenstvo
• preradené na inú prácu počas materstva do 9. mesiaca po pôrode, pretože ich predošlá práca je podľa predpisov zakázaná pre matky do 9. mesiaca po pôrode alebo podľa lekára ohrozuje zdravie matky a materstvo
• preradené na inú prácu, pričom majú bez svojho zavinenia nižší príjem, než mali pri predošlej práci

Žene vznikne nárok na vyrovnávaciu dávku, ak je zamestnankyňa, počas tehotenstva či materstva bola preradená na inú prácu, pre preradenie má nižší príjem a jej pracovnoprávny vzťah trvá.