Decentralizácia a Bitcoin – čo to je, ako funguje

Decentralizácia (absencia autority či zraniteľného centrálneho bodu zlyhania) je jedna z hlavných predností Bitcoinu. Ale k čomu je táto vlastnosť dobrá? Sama o sebe nie je cieľom. Je to iba prostriedok – jej následkom je nezastaviteľnosť a robustnosť celého systému – neexistuje žiadny jeden bod (človek, spoločnosť, server), na ktorý môžeme zaútočiť alebo ho ovplyvniť aby sme systém zastavili, zničili či zmenili v náš prospech.

Bitcoin je známy ako potenciálna alternatíva k peniazom, čomu prispieva fakt, že klasické fiat peniaze sú decentralizované a monopol na tlačenie peňazí majú centrálne banky. Decentralizácia je dôležitá najmä pre ľudí, ktorí sú viac liberálnejší.

Prečo by nás mala decentralizácia zaujímať

Centrálne kľúčové body systémov – akokoľvek dobre zabezpečené – sú vždy slabinou. Centrálne databázy sú terčom hackerov, centrálne autority ktoré koncentrujú moc sú náchylné na korupciu, centrálne plánovanie je často neefektívne a pomalé, zraniteľné voči útokom.

Decentralizovaný systém je taký, ktorý nemá nad sebou žiadneho konkrétneho vodcu, spoločnosť, štát či inú autoritu, ktorá systém ovláda a rozhoduje o ňom. Snažiť sa hacknúť naozaj decentralizovaný systém je asi tak efektívne, ako strieľať pištolou do roja včiel.

Prečo teda nie je decentralizované všetko? Centralizované systémy majú i výhody – vo väčšine prípadov sú organizovanejšie, pretože sa ľahšie ovládajú a kontrolujú. Je jednoduchšie zmeniť zápis v centralizovanej databáze, než zosynchronizovať zápisy mnohých uzlov v decentralizovanej (je lepšie mať všetky aplikácie v jednom mobile, než na každú vec iný prístroj).

Poznáme viacero druhov decentralizácie (napríklad geografickú, politickú, vývojársku, protokolovú…) i viacero úrovní. Decentralizácia je škála – niektoré systémy sú decentralizované viac, iné menej. Napríklad Nemecká vláda je centralizovaná menej ako vláda Severnej Kórei, ale viac ako vláda Švajčiarska (v ktorom do veľkej miery funguje priama demokracia). Aj v tomto prípade treba vedieť, čo je demokracia a aké sú jej typy.

Pre zaujímavosť, referendum je nástroj priamej demokracie, ktorý umožňuje občanom rozhodovať o dôležitých otázkach verejného života priamo.

Pre ilustráciu si ukážme niekoľko príkladov decentralizovaných a centralizovaných systémov.

Centralizované	Decentralizované
Kraken	Bisq
Windows	Linux
Amazon Cloud	IPFS
Encyclopedia Britannica	Wikipedia
Euro	Bitcoin
Bankový účet	Fyzická hotovosť
firemné intranety	Internet
Mega	BitTorrent
Severná Kórea	Švajčiarsko

Napríklad intranety sú interné komunikačné siete pre firmy. Prístup do intranetu majú len zamestnanci danej firmy a slúži na interné zdieľanie informácií. Kdežto internet je relatívne decentralizovaný a prístupný každému bez rozdielu (až na prípadnú snahu o cenzúru zo strany niektorých štátov – čo je príznakom snahy o centralizovanie internetu).

Alebo taká Wikipedia – je čiastočne centralizovaná technicky, pretože beží na centrálnom serveri, ktorý sa teoreticky dá napadnúť. Ale samotná tvorba obsahu Wikipedie je decentralizovaná – pridávať a meniť články môže každý užívateľ.

Je Bitcoin naozaj decentralizovaný?

Vizualizácia – ako prebiehalo prvých 10 rokov vývoja kódu Bitcoinu.

Bitcoin – ako decentralizovaný peňažný systém, či snáď digitálne zlato, musí mať maximálne stabilný a bezpečný software, aby sa ubránil rizikám, útokom, reguláciam a získal si dôveru ľudí. K tomu aby bol odolný a nezastaviteľný, je decentralizácia kľúčová. Poďme sa pozrieť na niektoré formy decentralizácie, dôležité pre Bitcoin.

Geografická decentralizácia – komunita, spoločnosti, uzly, i ťažiari Bitcoinu sú po celom svete, samozrejme o dosť viac vo vyspelých krajinách.
Je tiež pravda, že ťažiari nie sú rozmiestnení úplne rovnomerne. Vďaka dotáciam na elektrickú energiu má v tomto výhodu napríklad Čína.

Decentralizácia consensu (ťažby) – ani jeden mining pool či veľký ťažiar neovláda viac ako 25% siete. Ťažiarov taktiež kontrolujú uzly a celá komunita. Trochu pálčivejší problém je centralizácia výroby ASIC minerov – väčšinu trhu ovláda čínska spoločnosť Bitmain. Konkurencia síce rastie, ale zatiaľ ešte má čo dobiehať.

Vývojárska decentralizácia – kód Bitcoinu je open source, voľne dostupný na githube, je tak možné sa slobodne na vývoji podieľať (aj keď komunita je veľmi konzervatívna, každý návrh na vylepšenie musí prejsť veľmi dôkladným skúmaním mnohých nezávislých programátorov a expertov a i tak nie je záruka že uzly zmenu príjmu).

Je ale možnosť Bitcoinový kód si forknúť a pracovať na vlastnom klone BTC s inými parametrami (takým je napríklad Litecoin), či dokonca forknúť sa zo samotného Bitcoin chainu (ako napríklad Bitcoin Cash).

Peer-to-peer protokol – P2P znamená, že systém funguje i bez prostredníkov. Transakcie môžu prebiehať priamo medzi užívateľmi (podobne peer-to-peer je i fyzická hotovosť, ale už nie peniaze na bankovom účte – banka je prostredník).

Hoci Bitcoinový systém prostredníkov pozná a využíva (pretože niekedy je to efektívnejšie, napr. centralizované burzy), nie je na nich závislý a zaobíde sa i bez nich. Dáva tak užívateľom možnosť voľby, či prostredníka využijú alebo nie.

Prečo chceme aby bol Bitcoin decentralizovaný?

Štandardným príkladom centrálne riadeného systému sú štátom vydávané peniaze (hlavne od zrušenia zlatého štandardu, kedy sa absolútnymi vládcami nad peňažnou zásobou stali centrálne banky).

O monetárnu politiku sa teda starajú štáty a centrálne banky, ovplyvňujú úrokové miery, intervenujú na menových trhoch a plánujú infláciu. Väčšinu času to funguje dobre, ale občas sa stane, že takto centrálne kontrolovaný systém epicky zlyhá, ako sa to stalo napríklad v Zimbabwe, Indii, Venezuele alebo počas Veľkej hospodárskej krízy v Amerike a Nemecku.

V tradičnom finančnom prostredí fungujú dôveryhodné tretie strany ako sprostredkovatelia finančných transakcií – banky a iné inštitúcie. Tieto regulované autority sprostredkúvajú elektronické transakcie, starajú sa o chod systému pod dohľadom štátov.

Tieto finančné inštitúcie plnia teda v našom svete dôležitú rolu, niekedy však zlyhávajú. Banky so zverenými peniazmi často príliš riskujú (ako sa stalo počas krízy v roku 2008), inokedy sú štátmi nútené transakcie zastavovať, zmrazovať ľuďom účty. Taktiež si účtujú za transakcie relatívne veľké poplatky, hlavne ak sa jedná o medzinárodné prevody.

Platba z EÚ napríklad do Číny môže trvať až niekoľko týždňov, s vysokými poplatkami a ešte sa môže stať že banka bude vyžadovať podkladové dokumenty k platbe, inak ju odmietne spracovať.

Nehovoriac o tom, že až 2 miliardy ľudí v rozvojových krajinách dodnes nemajú k tradičnému bankovníctvu prístup.

Oproti centralizovaným systémom, ktoré vždy majú skryté riziká a centrálne body zlyhania, je Bitcoin robustný = odolný voči mnohým typom útokov. Hoci nie je odolný na 100%, niektoré útoky by Bitcoin určite spomalili a ublížili jeho adopcii (napríklad plošný zákaz veľkými štátmi, či zahltenie siete transakciami s následkom zvýšenia poplatkov), už ukázal, že útoky vie prekonávať a jeho šírenie sa nedá úplne zastaviť.

Bitcoin vďaka decentralizácii ponúka:

• kolektívne overovanie transakcií uzlami a ťažiarmi vo verejnej účtovnej knihe
• systém založený na dobrovoľnosti a otvorenosti
• transparentnú monetárnu politiku, nemennú a vopred známu
• platobný systém dostupný 24/7/365
• svetovú komunitu, ktorá nepozná hranice štátov
• systém, ktorý nediskriminuje a nevyžaduje aby jeho užívateľ zverejnil svoje osobné údaje
• stabilitu a robustnosť najbezpečnejšieho blockchainového protokolu na svete
• slobodu, kontrolu a zodpovenosť nad kapitálom do rúk užívateľa (be your own bank)
• odolnosť voči cenzúre, nepriaznivým reguláciam
• rýchlosť a nízke poplatky (hlavne pri medzinárodnom obchode)
• možnosť nezmazateľného časového zápisu dát do siete
• likvidné a ľahko prenositeľné úložisko hodnoty
• deflačnú alternatívu k inflačným menám

Jednou z technológií, ktoré nám môžu pomôcť k väčšej decentralizácii, je blockchain.