Čo je to blockchain – vysvetlenie, druhy blochainov

Blockchain sa často popisuje ako zdieľaná účtovná kniha, ktorú si spoločne vedú všetci účastníci blockchainovej siete a zhodujú sa na tom, aký je aktuálny stav všetkých účtov. Všeobecne povedané je to ale dátová štruktúra, vďaka ktorej vieme potvrdiť, že sa dané udalosti stali v nejakom špecifickom poradí a čase.

Blockchain pozostáva z reťazca časovo označených blokov, ktoré sa zapisujú v pevne danom poradí. Tieto zápisy či udalosti sú často nazývané transakcie. Poďme si stavebné prvky blockchainu rozobrať bližšie. Táto technológia je v podstate odpoveďou na to, ako fungujú kryptomeny.

S disruptívnymi inováciami avšak prišli aj ďalšie spôsoby a procesy, na ktorých založiť kryptomeny. Na rozdiel od Bitcoinu je kryptomena Ripple založená na protokole nazývanou XRP Ledger Protocol, ktorý eliminuje nutnosť ťaženia a znižuje nároky na energiu.

Časová značka (timestamp) – slúži na to, aby sme transakcie vedeli zoradiť za seba a zároveň ich vedeli zapísať v presnom čase kedy nastali. Bitcoinové transakcie musia na seba časovo naväzovať.

Reťazec (chain) – je kryptograficky zaistenou linkou, ktorá spája minulé zápisy (resp. bloky so zápismy) so súčasnými a zachováva ich poradie.

Bloky (blocks) – pretože časovo označovať transakcie je relatívne náročné, takmer každý blockchainový protokol (vrátane Bitcoinu) zoskupuje viacero transakcií do jedného bloku, ktorý je potom časovo označený. Bitcoinový blok je súbor dát (transakcií) o veľkosti 1 MB. Nový blok pridávajú ťažiari do siete každých cca 10 minút.

Vedeli ste že: O veľkosť bloku sa viedli v komunite spory, ktoré vyústili v rozštiepenie siete – fork. 

Zhoda o aktuálnom stave (consensus) – Okrem vyššie uvedených stavebných prvkov je možnou (ale nie nutnou) súčasťou blockchainu i systém (tzv. consensus), podľa ktorého sa všetci užívatelia (uzly) blockchainu zhodujú na tom, aký je aktuálny stav účtovnej knihy. Existuje viacero spôsobov, akým sa dá k danej zhode dopracovať. Niektoré sa vyznačujú vyššou mierou decentralizácie než iné. Bitcoinový blockchain využíva tzv. Nakamoto consensus (pre lepšie zhrnutie odporúčame pozrieť toto krátke video v angličtine).

Prečo je časové označovanie náročné? V distribuovanom systéme sa na výslednom stave transakcií musia zhodnúť všetky uzly v sieti, preto to trvá dlhšie. Decentralizáciu teda dosahujeme na úkor výkonu. Decentralizovaný blockchain preto nemá neobmedzené využitie a vo väčšine prípadov je lepšie použiť centralizovanú databázu.

Druhy Blockchain

Existujú tri hlavné typy blockchainu a to verejný, súkromný a hybridný.

1. Verejný blockchain

Verejný blockchain je decentralizovaná blockchainová sieť, ktorá je otvorená pre každého, kto sa chce zapojiť. Ktokoľvek si môže stiahnuť softvér a stať sa uzlom siete, ktorý pomáha overovať transakcie a pridávať nové bloky do reťazca. Medzi príklady verejných blockchainov patria Bitcoin a Ethereum.

2. Súkromný blockchain

Súkromný blockchain je blockchainová sieť, ktorú prevádzkuje jedna organizácia alebo konzorcium organizácií. Sieť je uzavretá pre verejnosť a prístup k nej majú len oprávnení účastníci. Súkromné blockchainy sa často používajú na obchodné aplikácie, napríklad na riadenie dodávateľského reťazca, kde účastníci potrebujú bezpečne a efektívne zdieľať citlivé informácie.

3. Hybridný blockchain

Hybridný blockchain kombinuje prvky verejných aj súkromných blockchainov. Umožňuje verejne prístupný blockchain a zároveň poskytuje určitým účastníkom kontrolu nad údajmi a transakciami v sieti. Poskytuje tak výhody verejných aj súkromných blockchainov, ako je transparentnosť a bezpečnosť.

Celkovo bude použitý typ blockchainu závisieť od konkrétneho prípadu použitia a potrieb zúčastnených účastníkov. Každý typ blockchainu má svoje silné a slabé stránky a výber toho správneho je nevyhnutný na dosiahnutie požadovaného výsledku.

Aké sú iné blockchainy okrem Bitcoinového?

Blockchain je okrem Bitcoinu využívaný i v iných kryptomenách. Okrem platieb sme svedkami i pokusov o jeho použitie na ukladanie iných druhov dát – napríklad záznamov vlastníctva majetku, alebo správu firemných dokumentov (o toto sa snaží s pomocou Bitcoinového blockchainu napríklad projekt Factom).

S využitím blockchainu experimentujú i decentralizované platformy, na ktorých je možné programovať tzv. smart contracty – protokoly, ktoré automaticky spúšťajú nejakú elektronickú dohodu.

Napríkla ak zaplatím 1 BTC na adresu X, spustí sa automatická výrobná linka). Decentralizované smart contracty majú tú výhodu, že ich žiadna centrálna autorita nemôže ovplyvniť ani zastaviť. Najznámejšia decentralizovaná platforma pre smart contracty je v súčasnosti Ethereum, s vlastnou kryptomenou Ether (ETH), ktorá slúži ako finančná jednotka a „palivo“ pre sieť.

Väčšina blockchainov je verejná – môžeme blockchainové transakcie sledovať online pomocou tzv. blockchain exploreru (na našej stránke môžete použiť Bitcoinový explorer).

Blockchain ale nemusí byť verejný. Niektoré kryptomeny sú úplne anonymné, pretože kladú dôraz na maximálne finančné súkromie užívateľov (napríklad Monero). Blockchain tiež môže byť vytvorený súkromne (napríklad iba medzi niekoľkými spoločnosťami). Takému blockchainu hovoríme privátny blockchain.

Blockchain má teda zmysel využiť všade, kde sa vyžaduje odolnosť voči cenzúre, dosledovateľnosť a verejnosť transakcií. Bohužiaľ blockchain dnes mnohí považujú za zázračnú technológiu, ktorá spasí svet. Nie je to tak, jedná sa o dosť nafúknuté tvrdenia.

Mimo kryptomeny a niekoľko špecifických použití kde potrebujeme decentralizáciu a odolnosť voči tretím stranám, je ale blockchain zbytočne nákladným a komplikovaným riešením. Centrálne databázy stále na bežné aplikácie slúžia lepšie.

Blockchain má jednu nevýhodu – má problémy so škálovaním. Pomôcť s tým môže druhá vrstva nad blockchainom, a to Lightning Network.

Využitie Blockchain

Disruptívna technológia blockchain má širokú škálu možností využitia, od financií cez zdravotníctvo až po riadenie dodávateľského reťazca. Jedným z najznámejších prípadov použitia blockchainu sú kryptomeny, ako napríklad Bitcoin a Ethereum.

Technológia blockchain umožňuje bezpečné a transparentné peer-to-peer transakcie bez potreby centrálneho orgánu alebo sprostredkovateľa. To má potenciál narušiť tradičné finančné systémy, vďaka čomu sú transakcie rýchlejšie, lacnejšie a dostupnejšie pre ľudí na celom svete.

Ďalším prípadom využitia blockchainu je riadenie dodávateľského reťazca. Technológia blockchain umožňuje bezpečné sledovanie tovaru a materiálov od ich pôvodu až po konečné miesto určenia, čím poskytuje transparentný a nemenný záznam o ich ceste.

To má potenciál obmedziť podvody, falšovanie a iné neefektívnosti dodávateľského reťazca, ako aj zlepšiť bezpečnosť a kvalitu výrobkov pre spotrebiteľov.

Napríklad spoločnosť Walmart zaviedla technológiu blockchain na sledovanie pôvodu potravinových výrobkov, čo umožňuje rýchlejšie a presnejšie stiahnutie z trhu v prípade vypuknutia ochorenia spôsobeného potravinami.